Ružomberčania si pripomenuli výročie Ladislava Hanusa súkromne
V piatok 7. marca uplynulo 20 rokov od úmrtia Ladislava Hanusa, slovenského rímskokatolíckeho kňaza, filozofa a publicistu.
Pri tejto príležitosti Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, odslúžil svätú omšu obetovanú za Ladislava Hanusa. Omšu, na ktorú pozvalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa (SLH) širokú verejnosť, slávili v jezuitskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa na Františkánskom námestí v Bratislave.
V Ružomberku, kde je Ladislav Hanus pochovaný, si jeho spomienku pripomenuli súkromne. „Výročie smrti si pripomeniem súkromne na jeho hrobe v Ružomberku. Verejné spomienky budú určite súčasťou podujatí, ktoré organizuje SLH a jeho odnože: sú to najmä Bratislavské Hanusove dni a Hanusove dni na Spišskej Kapitule,“ povedala Terézia Rončáková, pedagogička FF KU a členka SLH, ktorému vďačí za svoj životný prerod.
Ladislava Hanusa vníma ako „jednu z mála intelektuálnych autorít s vodcovským potenciálom, po akých voláme aj dnes.“ Za odkaz pre ďalšie generácie považuje oddanosť Bohu, ktorá sa nestráca ani v ťažkých časoch: „Kto ju má, je pokorný ako Hanus a odvážny ako Hanus. Veď čo mu (mi) môže urobiť človek?“
Radislav Kendera, referent pre vzťahy s inštitúciami KU, si zaspomínal na pohreb Ladislava Hanusa ako na úžasnú manifestáciu, ktorej sa zúčastnili mnohé osobnosti vrátane prezidenta. Taktiež priblížil vzťah Ladislava Hanusa k Ružomberku: „Keď sa ho pýtali napríklad v Bratislave, že prečo Ružomberok, tak im pekne „vytmavil“, že je v národnom centre a tam sa majú robiť zásadné veci. Takže bol veľký patriot Ružomberka. Tu prežil veľmi veľa.“
Ako ďalej prezradil Kendera, Hanus tvrdil už v osemdesiatych rokoch, že Slovensko si nevie vážiť osobnosti a nevie si vážiť Andreja Hlinku: „Položartom a polovážne mi hovoril, že ak budem mať možnosť, tak mám spraviť pri kostole takú sochu Hlinku, ktorá bude väčšia ako kostolná veža.“
Ladislav Hanus sa narodil 26. februára 1907 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jeho snahou bolo pozdvihnutie viery, kultúrneho života slovenského národa a prelomenie zvykovosti náboženstva bez hlbšieho zmyslu. Napísal viacero kníh a prispieval do časopisov Kultúra, Obroda a Verbum. Počas komunizmu bol odsúdený na 16 rokov väzenia. Jeho dielo bolo sprístupnené verejnosti po páde režimu. Zomrel v Ružomberku 7. marca 1994.
