Ružomberskí učitelia: štrajková bublina nespľasla, štafetu si vezmeme späť
,,Od pätnástich rokov chcem byť učiteľom. Keď som sa s víziou zveril bývalej učiteľke, opýtala sa ma: No, dobre, ale čím sa chceš živiť?“ Delí sa s nami o skúsenosť študent Pedagogickej fakulty a v miestnosti sa rozoznie potlesk a je to veselé i vážne, no najmä ironické. Irónia a opovrhnutie, to je to, čo zo strany vedenia nášho mladého štátu prúdi smerom k učiteľom v týchto kritických štrajkových dňoch a vnáša do ich tvárí sklamanie: ,,Keď nás premiér vyzval, aby sme aj my urobili niečo pre tento štát, pred Úradom vlády sme začali zametať chodníky, lebo už sme naozaj nevedeli, ako argumentovať“, krúti hlavou učiteľka diagnostického centra Maria Peťová. Čo sa stalo, že z veľaváženej profesie, akou bol učiteľ, začalo byť podhodnocované remeslo, do ktorého sa púšťajú iba blázni argumentujúci láskou k práci?
Začiatkom druhého februárového týždňa (15.2.2016) pedagógovia slovenských vysokých škôl prebrali štrajkovú štafetu učiteľov, vyjadrili tak solidárnosť svojim kolegom a gesto vláde, že aj oni trvajú na splnení troch základných podmienok, ,,ich zadefinovaniu predchádzalo dlhodobé ignorovanie požiadaviek učiteľskej obce“, píše sa na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov. Do solidárneho štrajku na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa zapojila aj Jana Juhásová, pedagogička Katedry slovenského jazyka a literatúry, ktorá spoluorganizovala v stredu 17. februára na pôde univerzity diskusiu s učiteľmi ružomberských stredných a základných škôl.
Zľava: učiteľky Matúšová, Volanská, Peťová, Grafová, Viglašová, Foto: Juraj Tichý
Boj o vzdelanie
Miestnosť je vydýchaná a počet účastníkov (zväčša študenti Pedagogickej Fakulty) naznačuje, že ak nie minister školstva a premiér, budúci učitelia na stav školstva myslia. Vzorka pozvaných diskutérov zahŕňa riaditeľov a učiteľky stredných (SŠ), základných (ZŠ), špeciálnych či cirkevných škôl. Desať pedagógov, z ktorých viacerí z tohto stretnutia cestujú domov autobusom, ktorí na úkor rodiny obetujú svoj voľný čas, odhaľujú mýty o dvojmesačných prázdninách a krátkom pracovnom čase. Témy, ktoré sa v spoločnosti skloňovali ako protiváha k štrajku, zabránili viacerým kritikom podporiť učiteľské protesty: ,,Buď sme zavalení v papieroch, niektorí chodia cez prázdniny na brigády, aby počas roka úroveň bola trošku vyššia nad platom, aký máme“, pokračuje Peťová.
Moja mama je učiteľka (materskej školy) a za viac ako dvadsaťročnú prax bola dva mesiace cez prázdniny doma iba počas materskej. Dva týždne cez leto je škôlka otvorená, týždeň – dva sa papieruje (pod papierovaním si predstavte aj umývanie hračiek, alebo presúvanie nábytku), nútené voľno, ktoré si učitelia musia brať, keď je počet detí nízky, si potom nemôžu vybrať, keď potrebujú. To, že o tomto spoločnosť diskutuje až keď sa školy zatvoria, považujem za všeobecný nezáujem, ktorý v krajine panuje, pretože s učiteľmi aktívne prichádza do styku minimálne každý rodič, ktorý im zveruje svoje dieťa. Lenže na to, aby bolo rozvíjané kritické myslenie, aby sme na veci pozerali s nadhľadom, aby problémy neostávali diskutované len v zainteresovaných kruhoch, ale aby sa riešili, potrebujeme vzdelanie a odhodlaných učiteľov, ktorí veria v to, čo robia: ,,Boľavé je, že k dieťaťu sa pristupuje ako k tovaru“, naráža Elena Volanská, riaditeľka ZŠ Bystrická cesta a Dončová, na prijímanie žiakov do škôl podľa úmery – čím viac žiakov, tým vyššie finančné príspevky. ,,Úroveň vzdelania klesá a čím je človek menej vzdelaný, tým lepšie sa manipuluje“, dodáva.
Práca s deťmi je nádherná, no podmienky treba zlepšiť
K dvom zamestnaniam učiteľov a brigádam sa vyjadruje Ivica Grafová, bývalá riaditeľka ZŠ Liptovská Štiavnica: ,,Mnohí učitelia si odišli privyrobiť do zahraničia, ale vrátili sa, lebo im toto povolanie vyhovuje. Práca s deťmi a ich vďaka je nádherná“, povzbudzuje Grafová študentov pedagogiky slovami, že toto povolanie ostane príťažlivé pre toho, kto ho cíti v srdci. Treba však tlačiť, aby sa podmienky zlepšili. Na otázku, či by lepšie finančné ohodnotenie motivovalo učiteľov k lepším výkonom (a predpokladajme, že aj tých, ktorí poslanie v srdci možno až tak necítia), všetci učitelia zborovo prikyvujú.
Ďalším kandidátom na zlepšenie je finančný rozpočet školstva. Všetci pozvaní diskutéri sa znova zhodujú, že netreba nikde ukrojiť, aby sa do školstva nalialo viac peňazí, treba výhodnejšie hospodáriť: ,,Projekty, do ktorých sa školy zapoja sú predražené. Financie by boli efektívne využité, kedy projekty napĺňali tí, ktorým záleží na výsledku, nie na zákazkách“, vysvetľujú učitelia, príklad uvádza mladá telocvikárka zo ZŠ v Liskovej: ,,Obec odsúhlasila dotáciu na multifunkčné futbalové ihrisko. Jeho postavením sa rozbúrala atletická dráha v okolí školy, v ktorej strede sme futbal mohli hrávať. Mňa sa na názor nikto neopýtal, stále máme rovnakú možnosť hrať futbal, ale na atletiku musím s deťmi prejsť pol dediny k dráhe.“ Vzťah absurdnosti a financií v školstve je naozaj bohatý na skúsenosti: je možné, že jedna škola má nadbytok interaktívnych tabúľ a iná škola z toho istého okresu nemôže roky žiadnu získať nijakým projektom?
Mgr. Jana Juhásová, PhD. Foto: T2.sk
Politická objednávka pred voľbami? Demagógia
Minister školstva Draxler krízovú situáciu od počiatku podhodnocoval: štrajk okomentoval ako politickú objednávku, čím učiteľov označil za vypočítavých, potom poďakoval tým, ktorí do štrajku nevstúpili a ostali pri deťoch, akoby ostatným vyčítal necitlivosť. Vytiahol aj články, ako si americkí či anglickí učitelia musia privyrábať, pričom bolo viackrát zdôraznené, že podľa OECD najhoršie platy majú pedagógovia Slovenska. Pri takýchto reakciách je zbytočné opakovať, že učitelia štrajkujú, lebo chcú zlepšiť podmienky deťom. ,,Skúste byť tri týždne v štrajku pri šesťsto eurovom plate. V mnohých prípadoch ide o matky samoživiteľky“, ujíma sa slova Peťová, keď dôjde na tému poctivosti úmyslov.
Na komentáre kritikov štrajku, že šesť týždňov pred voľbami nie je čas na uzatváranie zmysluplných riešení, reaguje Ingrid Matúšová zo ZŠ Bystrická cesta: ,,Na mítingoch pred štrajkom sme rodičom vysvetľovali situáciu. Jeden otec sa nás zastal: v prípade, ak nám niekto bude vyčítať načasovanie, môžeme argumentovať, že pre vládu sme zaujímaví práve pred voľbami. Ako učitelia aj ako voliči.“ Štrajk nie je výmyslom šiestich týždňov pred voľbami. V októbri vznikla Výzva vláde Slovenskej republiky od Slovenskej komory učiteľov, ktorá pôsobí päť rokov a neustále pripomienkuje nedostatky školstva. Bolo zorganizovaných viacero protestných akcií, z ktorých Peťová vymenúva Zraz dlhých nosov, Zraz prázdnych vreciek, Babysitting day. Štrajkom iba nespokojnosť v školstve vrcholí: ,,Chceli sme, aby táto vláda odišla so cťou a splnila, čo sľúbila“, uzatvára Anna Viglašová z Cirkevného gymnázia v Ružomberku.
Čo so štrajkovou bublinou
V priestore pre otázky niektorý poslucháč reaguje, že štrajková bublina spľasla, a že do štrajku sa zapojilo málo učiteľov. Rozpúta sa otvorená debata o chudobe; niektorí si nemohli dovoliť obetovať plat, iných priamo zastrašovali nadriadení. Po troch týždňoch učitelia potrebovali oddych, práve preto štafetu prebrali vysoké školy: ,,Štrajkovú pohotovosť sme prerušili, lebo sme vyčerpaní, no tiež, lebo deti nám chýbali“, vysvetľuje Grafová. Učitelia však nechcú, aby ich úsilie vyšlo nazmar a kým nebudú splnené ich požiadavky, nemienia sa vzdať ani po voľbách: ,,Bublina nespľasla, my si štafetu preberiem naspäť, no je to aj na vás, aj vašu pomoc potrebujeme“, obracia sa Matúšová smerom k študentom.
Štrajk učiteľov nie je len o platoch. Je reakciou na celkovú krízu v školstve, je aj o navrátení hodnôt učiteľskému postu. Protest sa netýka iba učiteľskej obce, je o preukázaní solidarity, viery v postupné reformy, ktoré by sa mali udiať aj v iných rezortoch. Ľudia z praxe by mali rozhodovať o potrebách v obore, nie dostávať ich príkazom cez rôzne politické manipulácie a vzdelanie by malo byť ambiciózne, pretože je základom k slobodnému rozhodovaniu. To by predsa slobodná krajina mala chcieť.
Magdaléna Paluchová
Foto – T2.sk/Anton Kulan
