Slováci menia životy v Keni
Úradným jazykom je angličtina, ale materinským je svahilčina. Žije tam nespočetné množstvo kmeňov, ktoré majú svoje nárečia. Niektorí sa dokonca za Keňanov ani nepovažujú, aj keď sa tam narodili a žijú tam. Ako to s krajinami tretieho sveta naozaj je, nám objasnili dobrovoľníci Katarína Gregová a Martin Tichý.
Ružomberok.– 29.10 nám posedenie pri čaji mohlo zmeniť pohľad na jednu z krajín tretieho sveta, besedou s dobrovoľníkmi z Kene. Ochotne nám priblížili ich zážitky, príbehy a tunajšiu situáciu. Zatiaľ čo my tu strácame čas, oni tam žijú zo dňa na deň. „Keď robia niečo pre druhého, robia to na dvesto percent,“ vyjadrila sa o obyvateľoch Kene dobrovoľníčka Katarína Gregová.
„Bieli“ majú predsudky
Obaja aktéri zastávajú názor, že bieli ľudia majú voči Afrike predsudky. Napadajú ich myšlienky ako hlad, chudoba, nedostatok vody a biedni, zničení ľudia. Realita je však trochu iná. Ľudia sú tu šťastní aj z toho mála čo majú, jesť síce nedostávajú tak často ako my, ale strava je výživná. Ako nám povedali Martin s Katarínou, nie vo všetkých častiach Kene majú problémy s vodou alebo oblečením. V istých častiach štátu je dokonca internetové a telefónne pokrytie a elektrina.
Problém s drogami je aj v Afrike
Ako vo väčšine krajín, aj v Keni je problém s drogami. Mladým ľuďom chýba sebavedomie a problém je v tom, že lepidlo, ktoré fetujú je lacnejšie ako jedlo, ktoré dostávajú dvakrát alebo trikrát za deň. Ďalším dôvodom, pre ktoré to deti, robia je, že rodičia o nich nemajú záujem alebo im nemôžu poskytnúť prostriedky na vzdelávanie. Kenské školstvo je zadarmo, ale pomôcky nie. Platí tu striktný kódex, že kto nemá uniformu, do školy nesmie.
Ako to naozaj je…
Hlad a choroby, napríklad ako novorozšírená ebola, je problém hlavne štátov ako je Južný Sudán. Dokonca nie všetko je len suchá vyprahnutá púšť, ale je tu zeleň s „banánovníkom pred domom“.
Besedu s Martinom Tichým a Katarínou Gregovou organizovala čajovňa Aquila, ktorá stretnutie s hosťami organizuje už tretí rok. Obaja dobrovoľníci, spolu s ostatnými boli vyberaní organizáciou Dobrá novina a eRKO, ktoré umožňujú ľuďom robiť dobrovoľníkov v krajinách tretieho sveta.
Jana Matiašová
