Slovensko by mohlo byť príkladom pre zadlžené krajiny ako vzniká správne daňové zaťaženie
Všemožné snahy vyvinuté na záchranu prehlbujúcej sa dlhovej krízy v eurozóne vyúsťujú práve v týchto dňoch na summite EU v Bruseli. Stretnúť sa majú poprední európski politici, ktorý budú opäť prerokovávať otázku eurovalu.Je to možno už aj posledným východiskom ako zabrániť pádu ekonomiky v Európe. Tento stav, ako tiež vyhlásil francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ešte nikdy nebol taký naliehavý, aby hrozil rozpad EU ako v súčasnosti. Vďačiť takejto situácií môžeme sociálnej ekonomike a nízkemu daňovému zaťaženiu, práve zadlžených krajín, ktoré svoje ekonomické problémy dlhšiu dobu zastierali. Ekonomický stav eurozóny mohol byť dnes celkom inakší a otázka riešenia eurovalu a dlhovej krízy by mohla byť dnes bezpredmetná alebo aspoň menej naliehava. Zadlžené Grécko, či Taliansko by navýšenie eurovalu samozrejme uvítali, narozdiel, od ostatných členských krajín eurozóny. Medzi tieto krajiny, ktoré euroval odmietajú patrí aj Slovensko, ktoré by v prípade kolapsu európskej ekonomiky bolo zrejme tiež ohrozené. Tak ako je nám známe z vyhlásení slovenských politikov pred istým časom, v ktorých odmietali podporu eurovalu, takéto stanovisko je v súčasnosti už dosť opodstatnené. Žiadna z krajín EU ,predsa, nechce nasledovať krachujúce Grécko, Španielsko či Taliansko. Prečo by sme teda mali podporovať cudziu ekonomiku, predtým prosperujúcich krajín na úkor vlastnej ekonomiky? V záujme každej krajiny Európskej únie je udržanie si svojej ekonomiky, bez ohľadu na fakt, že sú súčasťou akéhosi celku.
Preventívnym riešením tejto situácie by mohlo byť aj zvýšenie daňového zaťaženia v zadlžených krajinách. Pretože, ako všetci vieme, spúšťačom dlhovej krízy boli práve mnohé, sociálne istoty poberane v týchto krajinách, kde miera nezamestnanosti bola dosť vysoká a oproti tomu daňové zaťaženie veľmi nízke. Slovenská republika môže byť krajinám ako je Grécko a či ostatným krajinám stojacím pred krachom, skvelým príkladom ako sa dajú dane zvýšovať. Tesne po začatí nového roku 2011 sa slovenskej vláde podarilo zvýšenie DPH z 19% na 20%. Nejde síce o rapídne zvýšenie dane, skôr o jej kozmetickú úpravu, slúžiacu pre lepšiu prehľadnosť ale aj ako praktické riešenie. Ďalším príkladom by mohla byť úprava zákona o znížení nezdaniteľného základu dane, tiež v tomto roku, kde oproti predchádzajúcemu roku, keď to bolo 4 025,70 euro ročne, je to dnes iba 3 559,30 euro. Schválený bol tiež zákon č. 563/2009 Z.z zákon o správe daní, v ktorom dochádza k doplneniu niekoľkých nových zákonov s platnosťou od nového roku 2012. Takisto sa môžu obyvatelia Slovenska tešiť na nový daňový poriadok, platný od 1. januára 2012, ktorý ukladá povinnosť platiteľom DPH podávanie daňového priznania už iba elektronickou formou. Teda ak je možné vytvárať zákony o daňovej politike v malom štáte akým je Slovensko, tak je určite v moci zadlžených krajín vytvoriť čosi podobné, nie iba očakávať pomoc od ostatných členských krajín, bez toho aby svoju ekonomiku tieto krajiny neupravili žiadnym spôsobom. Snaha zachrániť sa je síce pekná, ale na koho úkor bude záchrana?