SME hrdinovia?
Denník SME kupuje Penta a postoje jeho redaktorov sú pod drobnohľadom. Až 60 z nich, čiže takmer všetci, ohlásilo odchod a stalo sa hrdinami dňa. Česi, kde sa Babišovi žiadna redakcia masovo nevzoprela, nám tajne závidia; slovenskí kolegovia novinári poskytujú členom cechu silnú emotívnu podporu; Facebook sa plní dojímavými odkazmi.
Na odľahčenie teda možno dobre padne malá provokácia: nebolo by lepšie zostať? A písať, akoby sa nechumelilo?
Ak redaktor píše napríklad o zdravotníctve, čo mu bráni písať o nemocniciach Penty rovnako ako doteraz aj pod novým majiteľom? Možno by stálo za to skúsiť to, ponaťahovať tigra za chvost a nechať sa vyhodiť – hrdinstvo by bolo ešte väčšie. Navyše, kdesi v kúte možno čupí 0,1-percentná šanca, že by sa nič nestalo. Len páni Haščák a spol. by dostali šancu zistiť, akú majú smečkárski novinári chrbtovú kosť, a tiež osobnostne podrásť.
Lebo takto spomedzi riadkov trčí priznanie: áno, nás novinárov ovplyvňujú majitelia; áno, my novinári fičíme na autocenzúre. Ak ste sa doteraz zubami-nechtami držali nejakých idealistických predstáv, už nemusíte.
Z tohto pohľadu sa problém s Pentou javí iba ako problém miery. A víťazný odchod ako porazenecký útek. Nebudem hrdina, nebudem provokovať, nebudem, nebudem, nebudem… Dajte mi tiché miesto a pokoj.
To sme tu už mali na začiatku 70. rokov. Väčšina národa sa znormalizovať dala. Ale slávna reportérska generácia Pánov novinárov z vtedajšej Smeny (aká náhoda!) neodišla dobrovoľne. Všetci „boli odídení“. Aj vďaka tomu sú dnes hrdinami učebníc žurnalistiky.
Ale! S provokáciami na odľahčenie to netreba preháňať. Čitateľa už znútra elektrizuje milión protiargumentov – uľavme mu teda. Samozrejme, ako na dlani máme českú skúsenosť s Babišom a inými oligarchickými vlastníkmi médií, ktoré sa teraz jednoducho tvária, že niektoré témy neexistujú. Doterajšie správanie Penty nedáva dôvod na naivitu. A ľudia, ktorí odchádzajú, podobné situácie vyhodnocovať azda vedia, mnohí sú dokonca členmi redakčného kolektívu ešte od Smeny a zažili Mečiara aj euforický vznik SME.
Áno, niekedy je múdrejšie včas odísť – niekedy zostať. Odlíšiť jedno od druhého si vyžaduje múdrosť. Pýtať sa nie je hlúpe ani v zdanlivo jednoznačnej situácii. Lebo otázka hrdinstva a jeho podstaty ostáva.
(16. 10. 2014)