Smrť pochopíte, daňové nie

Možno dôvodom toho, prečo našu planétu nekontaktovali ešte žiadne mimozemské civilizácie je komplikovanosť nášho daňového priznania…

„V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane,“ hovorí jeden známy a pravdivý výrok. Väčšina Slovákov sa tomu nevyhla ani tento rok. Tým daniam, samozrejme.

Pozoruhodné na veci tak elementárnej ako je daňové priznanie je však hlavne to, aká je prešpekulovaná. Obyčajný človek by sa niekedy márne namáhal s jeho vypĺňaním, tápajú v ňom z času na čas aj ekonómovia. Skutočnosť, že samotný formulár obsahuje množstvo odvolávok na zákony, priam vyžaduje právne vzdelanie.

Povedzme si to na rovinu, inteligencia nášho národa nie je práve najvyššia. Potvrdili to aj nedávne voľby, keď sme zase skončili tam, kde sme aj boli. Prečo sú potom daňové priznania a, nepochybne, aj iné byrokratické úkony také zložité?

Všetky tie výnimky, podvýnimky, odvolávky a odvolávky na odvolávky majú za cieľ zrejme len jediné – umožniť zlodejom odviesť štátu z nakradnutého menej než mu odvedie slušný občan. Žijeme síce údajne v demokratickej spoločnosti, ale dávno sa tu k všetkým nepristupuje rovnako. Pravidlá, ktoré by mali byť jasne a konkrétne definované sa upravujú a komplikujú, aby mocným vyhovovali viac a obyčajným čo najmenej – nech sa to ako-tak vyrovnáva.

Ešteže tu v prípade týchto každoročných ekonomických úkonov máme ľudí, ktorí sa vyznajú. Napriek tomu sa človek najlepšie a najistejšie cíti vtedy, keď si tak dôležité veci spraví svojpomocne alebo ak má možnosť si ich aspoň riadne prekontrolovať. Aj odborník predsa robí chyby a najhoršie je, že tie vám môžu spôsobiť riadne problémy.

A poučenie? Nikdy si nenechávajte tieto povinnosti na poslednú chvíľu. A pokiaľ zistíte, že na niektorej inej planéte existuje život a systém daňových priznaní je tam jednoduchší a jasnejší, rýchlo sa na ňu presťahujte.

Anna Šenkeríková

Foto: autorka