Sociálni pracovníci neprestávajú unášať deti

30. októbra sa na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU) uskutočnila diskusia s iniciátorom občianskych aktivít proti odoberaniu detí vo Veľkej Británii Milanom Horeličanom. Cieľom diskusie bolo oboznámenie s problematikou odňatia detí rodičom. 

„Robí sa to preto, že dieťa sa dokáže aklimatizovať do novej rodiny, dokáže si vybudovať k adoptívnym rodičom vzťah,“ hovorí Horeličan. Ak by sa však rodičom odobrali staršie deti, mohli by mať psychickú traumu, z ktorej by sa ťažko dostávali. 

Na otázky ohľadom týrania detí v rodinách dostalo dotazník len 6% slovenských škôl, z ktorých chce ministerstvo urobiť záver. „Ak vás rodičia nútia upratovať, už ide o telesné týranie, ak pred vami chodí váš rodič vyzlečený, ide o sexuálne zneužívanie,“ zhŕňa Horeličan otázky obsiahnuté v dotazníku.

Rodičia sa na sociálke nemôžu obhajovať. „Kým pri vrahovi platí prezumpcia neviny, pokiaľ nie je odsúdený, u rodičov platí prezumpcia viny,“ dodáva Silvia Maher, ktorá je jednou z postihnutých.

Svojho syna naposledy videla, keď jej ho zobrali sociálni pracovníci. „Som človek bez mentálnej kapacity, to znamená, že nie som schopná hovoreného slova, písaného slova ani posunkovej reči,“ opisuje vyjadrenie lekárov. Vyšetrenia u psychiatrov dokázali, že je zdravá, no aj napriek tomu ju zbavili svojprávnosti. Silvia sa rozhodla z Veľkej Británie spolu s matkou utiecť a dúfa, že sa jej podarí syna vlastným úsilím dostať späť.