Speváčka Anna Veselovská: Dúfam, že moja večná rebélia nájde pochopenie

Pred pár dňami oslávila devätnáste narodeniny a už vo svojom mladom veku patrí medzi veľké hudobné talenty. Reč je o slovenskej speváčke Anne Veselovskej, ktorá bola v roku 2011 finalistkou televíznej súťaže Hlas Česko Slovenska. Vyspovedali sme mladú Bratislavčanku, ktorá nám porozprávala o svojich speváckych začiatkoch, televíznej skúsenosti ale i o tom, ako sa jej darí v súčasnosti.

V roku 2011 ste sa zúčastnili televíznej speváckej show Hlas Česko Slovenska. Ako si spomínate na svoje účinkovanie v súťaži? Ak by ste mali možnosť znova absolvovať podobný typ televízneho formátu, skúsili by ste to?

Neobľubujem komerčné súťaže tohto typu. Aj napriek tomu som to vyskúšala a na to obdobie kladne spomínam. Už by som však do podobnej súťaže nešla. Zážitok z Hlasu mi bohato stačí. Bola to zaujímavá skúsenosť do života a presvedčila som sa, že hudobná scéna nie je až taká super, akoby sa na prvý pohľad zdalo.

Navštevovali ste základnú umeleckú školu. Bola i tá podnetom k tomu, aby ste si vyskúšali svet pred kamerami?

Podnetom bola učiteľka spevu. Prihlásila ma, a už mi len oznámila deň, kedy sa kasting uskutoční. Mala som zmiešané pocity, ale na druhej strane som za každú srandu, tak som si povedala, že nič za to nedám a išla som do toho.

Ako vnímala vaša rodina fakt, že ich malé dievčatko sa zúčastnilo talentovej súťaže?

Sme rodina, ktorá svoje city nedáva až tak najavo. Mama mi zabalila na cestu lepeňák (chlieb so šunkou) a otec išiel na kasting so mnou, keďže som bola v tom čase ešte neplnoletá. Odpoveď na otázku teda znie: Moja rodina to celé brala v pohode. Podporovali ma hlavne tým, že to neriešili a žili sme si ako pred tým.

Vaším mentorom v súťaži bol známy rapper Patrik Vrbovský – Rytmus. Ste s ním ešte v kontakte, prípadne pomohol vám v začiatkoch vyvíjajúcej sa speváckej kariéry po súťaži?

Už nie sme v kontakte. On má svoje starosti a ja zas svoje. Podporiť ma chcel, no ja som odmietla, keďže som si veci chcela začať robiť sama.

Často sa stáva, že ľudom, ktorí absolvujú spevácke televízne projekty, na dlhý čas prischne nálepka účastníka súťaže a ťažko si po show budujú svoju kariéru. Spájajú  ľudia niekoľko rokov po televíznej skúsenosti i vaše meno s Hlasom Česko Slovenska?

Keďže ma ľudia mali možnosť vidieť predovšetkým v súťaži, tak si ma z nej poväčšine pamätajú. Odvtedy sa motám skôr na undergroundovej scéne, a tak ma už začínajú spájať i s hudbou ako takou.

Prekvapilo vás ako účastníčku Hlasu niečo, čo divák pred televíznou obrazovkou nemal šancu postrehnúť?

Prekvapil a zároveň ma obmedzil scenár, ktorý musel dodržiavať každý súťažiaci. Prišlo mi to celkom smutné, pretože si myslím, že každý vie a môže byť sám sebou.

V júni 2013 ste vydali debutové CD. Ako s odstupom času hodnotíte svoje ,,prvé dieťa“?

Bavilo ma, že som bola nútená makať. Nikto mi skladby nenapísal, o všetkom sme museli diskutovať s vydavateľstvom. Každopádne to bolo náročné, ale s výsledkom som spokojná.

Prečo ste CD pomenovali názvom 10 rozdielov?

Jeden song na CD sa volá 10 rozdielov. Je o tom, že každý sme rozdielny, každý máme svoje kvality i nedostatky, ale mali by sme sa tolerovať.

Album nesie prvky blues a jazzu. Vy sama ste veľkou fanúšičkou hudby z Texasu a New Orleansu. Myslíte, že ľudia na Slovensku si našli cestu k štýlu, ktorým ste sa prezentovali?

Myslím, že ľudia na Slovensku ťažko prijímajú niečo nové. Majú radi skôr to, čo im ponúkajú osvedčení hudobníci. Ťažko teda povedať…

Píšete si texty piesní sama, alebo máte na to vlastného textára?

Na prvom albume mám dva vlastné texty, ostatné mi napísal Vlado Krausz. Na začiatku som predstavila hrubý náčrt tém textov, a potom mi to Vlado ušil, ako sa hovorí na mieru.

O čom najradšej píšete?

O problematike ľudstva. Úprimne, už ma vytáčajú texty ,,Hitov“, ktoré dookola opakujú pár nezmyselných viet. Rada by som tak prispela niečím zmysluplnejším.

Slovenských ľudí ste zaujali aj klipmi k piesňam Na ceste a Lepší ako sme. Ako prebiehalo natáčanie? Zrodili sa i nejaké vtipné momenty?

Mala som šťastie na režiséra. Klip Lepší ako sme som si režírovala sama, on už tomu dal len ten správny smer. Oba klipy sme natáčali neskoro do noci. Bolo to náročnejšie, ako som čakala. Vtipný moment bol napríklad ten, že sa bojím psov a v klipe som sa jedného musela dotknúť! Nakoniec sme všetci prežili, pes mi olízal ksicht a spokojne sme točili ďalej.

Ako ste sa vyrovnávali, a naďalej sa aj zvládate vyrovnávať, s tlakom médií, predovšetkým bulváru, ktorý niekedy vytiahne na človeka veci, ktoré nie sú pravdou?

Ak by sa človek zaoberal len novinármi, tak by dlho neexistoval. Nakoľko si vážim svoj život, musím sa len smiať. Ale na druhej strane, veď aj novinári musia z niečoho žiť.

Ako sa vám vlastne momentálne darí na hudobnej scéne? Chystáte pre svojich priaznivcov niečo nové – album alebo klip? Čo vaše hudobné plány a ambície do budúcna?

Som viazaná zmluvou, viac preto prezradiť nemôžem. Ale ak počkáte, tak sa dočkáte.

Absolvovali ste v lete nejaké hudobné festivaly? Aký rozdiel vidíte medzi bežným koncertom a  ,,veľkým“ vystúpením na festivale?

Toto leto som oddychovala. Bežný koncert je pre mňa osobnejší. Na festivale mám strach, ako ma ľudia prijmú. Zatiaľ ale po mne rajčiny nehádzali.

Veľmi slušne ovládate hru na gitare. Kedy a za akých okolností ste po tomto hudobnom nástroji siahli?

Vraj som bola hudobne nadaná. Rodičia chceli využiť tento potenciál a prihlásili ma na gitaru, klavír, spev, výtvarný krúžok. Zo začiatku ma to nebavilo, učitelia po mne kričali, nerozumeli mi. Noty som sa nechcela nikdy učiť, prišli mi zbytočné. Uprednostňovala som youtube pred učiteľom s klasickou gitarou, a tak som sa vďaka youtubu naučila hrať bez nôt, len z počutia.

Študovali ste na strednej zdravotníckej škole odbor očná optika. Prečo padlo práve takéto rozhodnutie?

Študovala som tam jeden rok. Kvôli súťaži som veľa vymeškala, nemohla som pokračovať v štúdiu a bola som nútená vybrať si inú školu. Skúsila som konzervatórium, ale to ma neoslovilo. Vnucovanie toho, čo mám počúvať mi bolo naozaj proti srsti. Teraz študujem externe na pedagogickej škole. Stíham si svedomito plniť povinnosti a dúfam, že moja večná rebélia nájde pochopenie.

Kam vaše kroky budú smerovať po maturite? Plánujete v štúdiu pokračovať?

Neplánujem si budúcnosť až tak ďaleko dopredu. Bude ako bude. Skôr sa chcem v živote venovať tomu, čo ma naozaj baví.

Aké záľuby má Anna Veselovská, keď sa nevenuje škole a hudbe?

Maľujem a vytváram všetko, čo sa týka kreativity. Veľmi rada vyrábam darčeky, doplnky. Kreslím celkom psycho obrazy, ktorých sa bojí aj moja sestra. Rada tiež behám a leziem ľuďom na nervy.

autor: Tomáš Kotlárik

zdroj: vlastný rozhovor so speváčkou Aničkou Veselovskou

foto: súkromný archív Anny Veselovskej