Speváčka Nika Karch: Hudbu počúvam podľa nálady. Dnes som si zapla Garbage, včera Kontrafakt

Charizmatická slovenská speváčka Veronika Karchová (28), umeleckým menom Nika Karch, sa narodila v Michalovciach. Od malička ju to viedlo k hudbe, v ktorej si za posledné roky vybudovala slušnú spevácku kariéru. Sympatická Zemplínčanka zaujala slovenskú, ale českú verejnosť skladbami ako Prázdny rám alebo U teba bývam. V súčasnosti pripravuje svoj druhý album. Okrem koncertovania spolupracuje s mnohými hudobnými interpretmi slovenskej scény akými sú kapela Desmod, speváčka Beáta Dubasová a spevák Robo Opatovský.

Je zaujímavé, že mnoho spevákov/speváčok sa výraznejšie presadí na základe účinkovania v nejakej komerčnej speváckej show. To však nie je tvoj prípad. Ako si sa k spevu dostala?

Spievala som odmalička. Vždy som mala hudobný sluch a nôtila som si stále všetky piesne, čo bežali v rádiu, aj keď so skomolenými slovami :-). Nikdy som však nejako neriešila, že chcem byť speváčkou, len ma to veľmi bavilo, takže som to robila pre zábavu.

V šestnástich si mala prvú kapelu. Ako s odstupom pozeráš na toto obdobie?

Určite pozitívne. Naučila som sa improvizovať a narábať správne s mikrofónom. Spievali sme síce len prevzaté veci, väčšinou od kapely Cranberries, ale pamätám sa, že tam vznikli prvé pokusy o vlastné skladby. V tom čase som napísala aj prvý vlastný text. Bol ale hrozný :-). Už vtedy som sa však dostala do štádia, v ktorom som vedela, že spievať neprestanem.

Narodila si sa v Michalovciach, kde si vyštudovala základnú i strednú školu. Potom si odišla študovať na vysokú školu do Nitry, kde si po jej skončení aj natrvalo zostala bývať. Prečo padlo takéto rozhodnutie?

Nitra sa mi zapáčila na prvý pohľad. Po skončení školy sme tu otvorili pobočku rodinnej firmy, navyše som tu mala aj priateľa a kapelu, takže každému bolo jasné, že ostávam na západe. Moji rodičia spočiatku ťažšie niesli fakt, že som až tak ďaleko od domova. Mamina ale nakoniec zahlásila, že môže byť rada, že som zostala vôbec na Slovensku. Do Michaloviec však naďalej chodím často a stále ostávam hrdou východniarkou :-).

Tvoje umelecké meno je Nika Karch. Ako si k pseudonymu dospela?

Úplne jednoducho, keďže ma celý život všetci volajú Nika a nie Veronika. Z priezviska som odstránila –ová, nech to znie tak „umeleckejšie“ a bolo to. Som tak zžitá s tým menom, že aj pri vybavovaní formálnych záležitosti sa občas pristihnem pri tom, že sa predstavujem ako Karch :-).

Dostala si šancu ako vokalistka na turné s Desmodom. Čo hovoríš na skúsenosť s obľúbenou slovenskou kapelou?

Bolo to úžasné! Aj keď som tam vtedy bola „len“ ako vokalistka, bolo to prvýkrát, čo som stála pred veľkým publikom. Takže skúsenosť obrovská, dopriala by som ju zažiť každému.

V lete 2011 si dokonca pokrstila ich album – Iný rozmer a v roku 2013 si bola so svojou skupinou na ich spoločnom turné s Cigánskymi diablami po Slovensku ako hosť.  Znamená to, že máš s touto rockovou skupinou dobré vzťahy?

Áno, až veľmi dobré. Chlapcov mám neskutočne rada, sú strašne zlatí a doteraz sme v kontakte. Sem tam sa aj navštívime. Pomáhajú a radia mi, aj čo sa hudby týka. Basgitarista Dušan Minka je dokonca mojím producentom a skladá mi piesne.

Písal sa máj 2012 a ty si vydala svoj prvý singel – obsahujúci 3 skladby. Neskôr sa objavili prvé videoklipy. Na Slávikovi 2013 prišla odmena v podobe 15. miesta v kategórii speváčka roka (oproti roku 2012 preskočila o 35. priečok). Čo to pre teba znamenalo?

Neuveriteľný pocit. Bolo to vlastne po skončení šnúry s Desmodom a Diablami, takže som vedela, že to muselo byť aj v dôsledku toho, že ma ľudia začali viac registrovať. To turné trvalo skoro pol roka, prešli sme celé Slovensko, všade bolo vypredané, takže pre mňa to bola fantastická šanca sa ukázať, prezentovať seba a svoju tvorbu. Keď som videla poskok na Slávikovi vedela som, že to bolo mimoriadne úspešné. Vďaka tomu som bola veľmi šťastná a „nakopnutá“ do ďalších hudobných aktivít.

V apríli 2013 si vydala debutový album – Iná. Z neho sa uchytili predovšetkým piesne Prázdny rám a U teba bývam, ku ktorým si natočila aj klipy. Čo nám k týmto dvom skvelým piesňam povieš?

Skladba Prázdny rám doteraz patrí medzi moje najväčšie srdcovky. Je smutná textom, veselá hudbou. Podieľala som sa na nej aj textovo. V piesni U teba bývam textovo prispel Miro Kšiňan. Priznám sa, že som s tým textom dlho bojovala, pretože mi prišiel veľmi odvážny. Práve túto pieseň zo všetkých najradšej spievam live, pretože má neskutočnú energiu.

Čoraz viac s tebou začínajú spolupracovať aj iné spevácke hviezdy – Beáta Dubasová alebo Robo Opatovský. Ako sa ti pracuje s mediálne známejšími ľuďmi?

Beátku som, spolu s mojím manažérom, oslovila absolvovať spoločné turné. Vydarilo sa, museli sme potom pridávať ešte koncerty. Robo oslovil zasa mňa, aby som bola jeho hosťom na klubovom turné. Musím povedať, že mám neskutočné šťastie na ľudí, pretože obaja sú veľmi milí, ľudskí a pokorní. To sa v dnešnom svete nevidí často, a už vôbec nie v tom showbiznisovom. Tým pádom bola pre mňa spolupráca veľmi príjemná, aj keď sa musím priznať, že rešpekt z mojej strany bol veru obrovský.

Prijala rodina to, že si sa stala zo dňa na deň známou osobnosťou? Podporovala ťa?

Ja sa ani teraz nepokladám za známejšiu osobnosť, všetko ide pre mňa prirodzene. Pamätám sa, že niekedy rodičia čítali každý článok a veľmi sa tešili, hneď všetkým volali, že tam sa písalo to a to… Teraz to až tak neriešia. Ale samozrejme, podporu mám obrovskú. Pokiaľ majú čas, snažia sa chodiť na každý možný koncert. Ďalšia veľká podpora je môj brat Boris, ktorý mi robí aj manažéra. Takže ak nahrám novú skladbu, posielam ju na vypočutie rovno na východ. Moja rodina je pre mňa najväčšia fanúšikovská základňa, ale takisto vedia byť aj najväčší kritici.

Píšeš si texty skladieb sama, alebo ti niekto s textovaním piesní pomáha?

Ako kedy. Podľa situácie a myšlienky. Na prvý album písal texty Miro Kšiňan, klávesák Viktor Milosavljevic a niektoré ja. Do piesní, ktoré poputujú na nový album mi prispela textovo Stanka Segečová, básnik Milan Hodál, producet Ľuboš Korčok a samozrejme ja.

Prezradíš nám, kde hľadáš inšpiráciu na písanie?

V životných situáciách – poväčšine smutných. Prednedávnom som sa rozprávala s kamarátom o tom, že je veľmi ťažké napísať veselý text. Písanie veselých textov preto nechávam na druhých. Na novom albume bude ale mnoho veselých piesní, takže môj zošit „depresie“ pokojne posuniem inému interprétovi.

Darí sa ti v hudobnej brandži podľa tvojich predstáv? Čo tvoje ambície do budúcna?

Momentálne patrí môj singel k najhranejším skladbám v Čechách. Už mesiace sa drží v prvej trojke. Ale samozrejme nespím na vavrínoch, chodím do štúdia nahrávať nové skladby, ktoré budú aj na albume. Najbližšie pripravujem jeden väčší koncert – 10.12. v synagóge v Nitre, kde som si prizvala aj hostí. Budú tam Kuly, Robo Opatovský a Beáta Dubasová.

Absolvovala si vlastné koncertné turné po kluboch na Slovensku. Čo hovoríš na to, že ľudia už poznajú tvoje meno a stávaš sa čoraz viac známejšou osobnosťou na hudobnej scéne?

Pre mňa nie je podstatné či ľudia registrujú moje meno. Najkrajším pocitom je to, keď vidím, že niekto pozná moje skladby. Toto je to, čo ma robí šťastnou.

Je rok 2014 a ty si zaujala verejnosť skladbou Rieka, ktorá bola dlhší čas veľmi hranou v rádiách v Českej republike. Prečo názov Rieka?

Ako som spomínala, ja píšem iba smutné texty a keďže je Rieka veselou pesničkou, text som nepísala ja. Napísal ho Ľuboš Korčok, ale bola som „pri zrode“. Veľmi sa mi páči myšlienka, že som pre človeka Riekou, ako keby oporou. Hneď som sa stotožnila s textom, a keď som vymýšľala klip, tak mi napadlo, že človek nemusí byť oporou iba pre partnera, ale aj pre rodinu a kamarátov. Práve preto som sa rozhodla, že v mojom klipe to budem spievať všetkým blízkym ľuďom a tí pre mňa praví sa klipe aj objavili.

Keď sa momentálne pozrieš na slovenskú scénu. Nemáš pocit, že ľudia počúvajú stále tých istých interpretov a nových spevákov odsúvajú zo úzadia?

Nemám pocit, že to je chyba ľudí. Chyba je v rádiách, ktoré nič nové poslucháčom neprinášajú. Aj toho slovenského, čo tam je, je žalostne málo. Mrzí ma to. Nielen kvôli sebe, ale na Slovensku je veľmi veľa dobrých kapiel a interpretov, ktorí si zaslúžia šancu. Je smutné, že my sme tí, ktorí zabíjajú svoju vlastnú kultúru.

S akou najhoršou kritikou si sa vo svojom živote stretla?

V minulosti som veľmi ťažko niesla kritiku na diskusiách o tom, že sa ľudom nepáči pesnička alebo spev. Potom som si povedala, že každý má právo na svoj názor. Celý svet nemá rovnaký vkus. Vôbec neriešim veci od anonymov. Keď za mnou príde niekto po koncerte s tým, ako som sa mu páčila a ako nádherne spievam, z toho čerpám. Som si ale vedomá toho, že kritika bude po celý život, nikto nie sme dokonalý a je to len o človeku, ako sa naučí s kritikou pracovať a využiť ju natoľko, aby ho nebrzdila, ale práve naopak, posúvala vpred.

Máš nejaký hudobný vzor?

Vždy som mala rada Beátu Dubasovú, práve preto bola spoločná šnúra mojim splneným snom. Ona pre mňa bola, ale aj stále je, veľkým vzorom. Práve preto, že stále nádherne spieva, kariéru si vybudovala na základe svojho talentu a nie škandálov a napriek tomu, aká je to Diva, je neuveriteľne ľudská a milá. Ale počúvam kadečo, respektíve skoro všetko okrem country. Dnes som celý deň počúvala Garbage, včera  Kontrafakt. Podľa nálady.

Čo rada robí Nika Karch, keď sa nevenuje hudbe?

Upratujem. Som asi bláznivá, ale odkedy žijem sama, stal sa zo mňa Monk 2 :-). Tým, že som veľmi rozlietaná, snažím sa využiť každú chvíľu doma na stretávanie sa s kamarátmi. Keď mám náhodou o niečo viac času, venujem sa knihe, ktorú som začala písať. Takže okrem textov sa zo mňa pomaly stáva aj seriózny spisovateľ.

Na sociálnej sieti často komunikuješ s fanúšikmi. Čo pre teba tvoji priaznivci/poslucháči znamenajú?

Všetko. Kvôli nim to predsa robím. Teda aj pre seba, kvôli tomu, že ma to baví. Ale ak mám spätnú odozvu od ľudí, tak vtedy viem, že ma to čo robím nebaví nadarmo :-).

autor: Tomáš Kotlárik

zdroj: vlastný rozhovor so speváčkou Veronikou Karchovou

foto: súkromný archív Niky Karch