Splnené/ nesplnené očakávania študentov Katolíckej univerzity v Ružomberku

„Spomínaš si na dojem, ktorý v tebe vyvolala naša škola, keď si do nej prvýkrát vstúpil/a? Aký je tvoj pohľad na ňu dnes?“

Filip (20): „Môj prvý kontakt s Katolíckou univerzitou v Ružomberku bol v rámci letnej akcie usporiadanej filozofickou fakultou. Už vtedy sa mi budova zdala veľká a bolo veľmi ľahké stratiť sa v nej. To, čo ma však zaujalo zo všetkého najviac je jej technická vybavenosť a schopnosť vyhovieť požiadavkám každého študenta.
V súčasnosti mi ale pri mene našej univerzity napadne slovo „rodinná“. A to hlavne vďaka tomu, že je tu kopec skvelých ľudí, ktorých keď spoznáte poviete si, že to stálo za to. Okrem toho aj profesori majú celkovú snahu, aby sa žiaci, ktorí majú záujem o štúdium necítili v škole ako za trest.“

Klaudia (20): „Spomínam si, že som do našej školy vstupovala s veľkými očakávaniami. Dúfala som, že sa toho veľa naučím a vyskúšam si prax v rádiu. Môj momentálny pohľad na ňu sa absolútne nezmenil. Práve naopak si myslím, že som si nemohla vybrať lepšiu školu.“

Mária (21): „Prvotný impulz bol taký, že som z toho všetkého bola dosť vyplašená. Som totiž človek, ktorý dosť zakladá na prvom dojme. Teraz som na tejto škole už druhý rok a môžem s pokojným svedomím povedať, že sa tu cítim veľmi dobre. Vládne tu príjemná atmosféra a ľudia sú naozaj priateľskí.“

Milan (21): „Nuž, keď som po prvýkrát vošiel do našej školy, bol som plný očakávaní. Mysľou mi behali predstavy, ako budem študovať starú literatúru a budem diskutovať s profesormi. Realitou však je, že niektorí profesori občas nedopatrením nedbajú na názory a to podľa môjho názoru znižuje nadšenie oduševnených študentov.“

Petra (19): „Po prvom vstúpení na pôdu univerzity som zostala ohúrená moderným vybavením a taktiež sa mi páčili veľké priestory a bezbariérový prístup. Milý prístup ľudí pôsobiacich na tejto univerzite boli dôvodom, prečo som sa rozhodla nastúpiť do tejto školy ako študentka žurnalistiky.
S pribúdajúcimi povinnosťami začínam pociťovať to pravé vysokoškolské zaťaženie, ale i napriek tomu môj dobrý pocit z tejto školy pretrváva.“

Alexandra Jurišová