Správanie médií bez morálnych zásad

  Morálka alebo rýchla vidina zisku, dve súperiace veci v médiách, v ktorých však morálne zásady ťahajú za očividne kratší koniec.

Smrť. Choroby. Trápenie. Bolesť iného človeka. Veci, ktoré patria skôr do súkromia, ako na verejnosť, sú častou témou médií. V mnohých prípadoch sa kvôli získaniu podrobných informácií prekračujú hranice morálne, niekedy i právne.

Podplatenie doktorov výmenou za informácie. Otravovanie blízkych, susedov, priateľov a známych. Sledovanie fotografmi. Znižovanie ľudských hodnôt, ale i klamstvá a manipulovanie s dôkazmi. Všetko za jediným účelom. Byť zaujímavejší!

„Som dobre platený za to, aby som sa s tým morálne vyrovnal,“ povedal raz pre Sme.sk Pavel Novotný, bulvárny publicista a šéfredaktor.

Značnú časť správ tvoria prevažne vraždy a nehody. Zavraždil. Okradol. Je na úteku. Nehoda. Vyhasol ďalší život. Spáchal samovraždu. Vety, s ktorými sa v správach, ale i v novinách, často stretávame. Negatívne a žiadané témy, ktorých celkový prínos pre diváka je však minimálny. Pritom z diania vo svete nemáme často ani základné informácie. Keď sa i nejaká objaví, tak väčšinou tiež typu: „Nehoda si vyžiadala 8 obetí.“ „Bombový útok si vyžiadal desiatky mŕtvych a ranených, medzi ktorými sú i deti.“ Alebo sa jedná o prínosné informácie potrebné vedieť. „Barack Obama má nového psa.“

Robiť bulvárnu žurnalistiku sa oplatí dnes viac ako vážnu. Sľubuje lepší a rýchlejší zárobok, i rýchlejší kariérny rast. Najčastejšia výhovorka takýchto médií: „Dávame ľuďom to, čo chcú. Keby ich to nezaujímalo, nekupovali by to.“ Je preto i na nás, ktorým médiám dáme prednosť a ktoré nám dajú viac, ako len pocit, že celý svet je korupcia, násilie a „celebrity“, bez možností na zmenu.