Starosta Strečna Dušan Štadáni: „Snažil som sa počúvať ľudí.“

Súčasný starosta obce Strečno sa chce stať aj budúcim. Motivuje ho snaha dokončiť začaté a začať nové, no nepochybuje ani o kvalitách svojich súperov. Kandidát Dušan Štadáni. 

-Po štyroch rokoch vo funkcii starostu ste sa opäť rozhodli kandidovať. Prečo?

Keď som pred štyrmi rokmi kandidoval, mal som nejaké vízie z pohľadu občana, čo by sa dalo zlepšiť v rámci riadenia obce a mal som svoj plán a ideály. V samospráve som síce dovtedy  nepracoval, ale nešiel som do úplne neznámeho, nakoľko som pracoval 17 rokov v štátnej správe a mal som nejaké poznatky čo sa týka aplikovania zákonov v plnení úloh samosprávy. Určitú dobu mi však trvalo, kým som sa zorientoval v rozsiahlom systéme fungovania samosprávy. Niektoré moje plány a predstavy neboli hneď realizovateľné – predsa len, štyri roky sú krátka doba na to, aby som mohol všetky plány uskutočniť. Nasledujúce voľby sú pre mňa výzvou, pretože by som rád dotiahol do konca to, čo som mal naplánované.

-Do tohtoročného boja o post starostu v Strečne sa po štvorročnej odmlke vracia aj Alfonz Klocáň, ktorý túto funkciu pred vami zastával 20 rokov. Ako to vnímate?

Pán Klocáň sa pred štyrmi rokmi rozhodol, že už kandidovať nebude. Čo ho vedie k tomu, že opäť kandiduje na post starostu ja neviem posúdiť.

-…a cítite sa ním ohrozený?

Určite svoju voličskú základňu má. Povedomie ľudí o tom, čo 20 rokov budoval, ako pracoval a čo tu zanechal, istotne zostalo. Každá doba a každé voľby niečo prinášajú a ten, kto sa snaží vstúpiť do politiky alebo kandiduje za starostu, má určité ambície, ktoré chce naplniť. Myslím, že je to na ľuďoch, aby rozhodli, či chcú, aby sme pokračovali v tom, čo sme začali v tomto volebnom období.

-Po nepretržitom dvadsaťročnom pôsobení vášho predchodcu ste ho pred štyrmi rokmi vystriedali na mieste starostu. Vzbudilo to vo vás rešpekt k tejto funkcii a trému voči obyvateľom? 

Samozrejme, každého občana treba rešpektovať a dať mu priestor aj na vyjadrenie – aj na pochvalu, aj na kritiku. Lebo aj konštruktívna kritika posúva človeka dopredu. Skôr som sa snažil počúvať nápady ľudí na zlepšenie a podľa toho som sa aj riadil. Ja som nastupoval do tejto funkcie ako bežný občan a videl som komunálnu politiku inými očami ako ju vnímam z miesta starostu. Preto si treba ctiť každý podnet a vyzdvihnúť tých, ktorí sa snažia predstaviteľovi obce pomôcť.

-Voľby ste vtedy vyhrali o 6 hlasov, dalo vám to priestor pre pochybnosti ohľadom podpory občanov?

Samozrejme, nemôžem povedať, že to je len o 6 hlasov, je to určitá skupina ľudí, ktorá ma podporila, a práve k tejto skupine som zrazu pociťoval zodpovednosť. Po mysli mi stále chodilo, či budú ľudia, ktorí ma volili, so mnou spokojní. Chcel som svojím spôsobom riadenia a komunikácie presvedčiť aj ostatných, čo ma nevolili, že to, ako dopadli voľby, je momentálne správne. Neviem, kto ma volil a kto nie, snažil som sa pristupovať, pokiaľ bol človek prístupný na konštruktívnu politiku a na riešenie problémov, ku každému rovnako. I keď viem, že nie vždy sa to dá, a nie vždy bude každý spokojný.

-V uplynulom funkčnom období sa vám podarilo niekoľko zmien. Čo je pre vás aj naďalej výzvou?

Nie všetko, čo som mal v pláne, sa mi aj podarilo. Rád by som preto pokračoval aj v ďalšom volebnom období, aby som stihol dokončiť nedokončené, a  mohol začať pracovať aj na nových veciach.

Z tých aktivít, ktoré sa mi nepodarilo zrealizovať spomeniem napríklad  pripraviť v rámci územného plánu lokalitu pre výstavbu rodinných domov na Kamennom. Ďalej som chcel vyriešiť vyčistenie priestoru tzv. Majera (za hornou Jednotou) aby mohol slúžiť ako oddychová zóna a priestor napríklad na kultúrne stretávanie ľudí. Tiež skultúrnenie parku v centre obce, na ktoré sme nezískali finančné prostriedky a takisto multifunkčné ihrisko plánované v areáli školy.

-A čo sa týka nových plánov?

Nové vízie, ktoré chcem priniesť, sú napríklad doplnenie rozpracovaného územného plánu o infraštruktúru  v lokalite popri Váhu od križovatky pri Jednote (rod. dom Hanuljakovci) až po koniec cyklotrasy Vodného diela (križovatka ul. Za záhradami a Nábrežnou), aby v tomto území bola možnosť ďalšej výstavby rodinných domov na už existujúcich pozemkoch. Ďalej je to pokračovanie v príprave na začatie výstavby a dokončenie výstavby nájomných bytov v lokalite Radinové. Ďalším plánom je prekrytie Strečnianskeho potoka v úseku od starého cintorína, popri materskej škôlke až po ústie do Váhu a vybudovať v tomto úseku chodník, a zároveň dobudovať chodník už v prekrytej časti potoka na ulici SNP. Taktiež by som chcel vybudovať chodník v časti Močidelné, nakoľko je tam zvýšený pohyb osôb pracujúcich v priemyselnom parku. V neposlednom rade je to zrealizovanie rozpracovaného projektu pre zväčšenie kapacity materskej školy o priestory na pohybové aktivity pre deti, jedálne a tried, do ktorých by sa presťahovali predškoláci z budovy ZŠ. Priestory v ZŠ by slúžili ako jedáleň pre deti ZŠ a súčasná jedáleň v kultúrnom dome by slúžila ako priestor pre stretávanie sa spolkov pracujúcich v obci (napr. jednota dôchodcov, červený kríž, klub ZŤP, ochotnícke divadlo,…)

-Počas pôsobenia vo funkcii vás viackrát potrápil vandalizmus či krádeže a ako riešenie ste ponúkli kamerový systém. Splnil očakávania a podporil eliminovanie týchto problémov?

Myslím, že vandalizmus a krádeže nezaťažujú len obec Strečno, ale aj okolie, riešením eliminácie tohto javu je aj jeden zo systémov monitorovania osôb kamerovým systémom. Jeho vybudovanie pôsobí ako prevencia a pomohol aj potlačiť tieto problémy, pretože osoby, ktoré to spôsobujú, sú si vedomé, že tu existuje nejaký kamerový systém a môžu byť pri priestupkoch a trestnej činnosti zaznamenané a  priamo stíhané orgánmi činnými v trestnom konaní. Nedávno kamery zaznamenali vozidlo, ktorého vodič obťažoval  žiačku ZŠ. Spracovaný záznam sme odoslali orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie riešenie.

Kamerovým systémom nie je možné monitorovať celú obec, ale zaznamenávame hlavne dianie v okolí obecných budov, snažíme sa zabezpečiť ochranu obecného majetku. Dá sa povedať, že poklesol vandalizmus a drobné krádeže, ale to bolo možno aj vďaka tomu, že sa tohto dopúšťajú tie isté osoby, ktoré už monitoruje polícia.

-Vaše kandidovanie na miesto poslanca v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) ako nominanta Mikroregiónu Terchovská dolina (MTD) nebolo úspešné. Spolu s ostatnými nominovanými z okolitých obcí ste ale mali možnosť nadviazania vzťahov. Budete využívať tieto kontakty pri snahách o rozvoj obce? 

Obec Strečno je súčasťou združenia MTD, do ktorého patrí spolu s nami 17 obcí. My starostovia sa pravidelne stretávame a riešime rôzne problémy obcí, a teda samospráv a ich riadenia. Chceli sme zastupovať obce nášho mikroregiónu aj v ŽSK, ale nedostal sa tam ani jeden z nominovaných. Ja to nevnímam ako neúspech, ale skôr si myslím, že sme dali najavo, že tie obce sú tu a ich život a ľudí v nich trápia určité veci, na ktoré treba poukázať. Ak majú byť v ŽSK poslanci, ktorí nie sú priamo zainteresovaní a zžití so životom ľudí v obciach, tak nemôžu ani vedieť, čo trápi týchto ľudí a obce a nemôžu potom o tom rozhodovať alebo niečo pre nich robiť.

V rámci MTD a Miestnej akčnej skupiny (MAS TD) sú rôzne výzvy, na ktorých sme spolupracovali. Každá obec dostala rovnaký balík peňazí, ktorý sme mohli použiť na to, čo sme potrebovali. Myslím si, že spolupráca je na veľmi dobrej úrovni.

 -Pred voľbami do VÚC ste v rozhovore uverejnenom na stránke OĽaNO spomenuli, že je potrebné medzi ľudí šíriť osvetu k separácii odpadu. Podnikli ste aj konkrétne kroky vzhľadom k tomuto tvrdeniu?

Čo sa týka riešenia problematiky odpadu, je potrebné v prvom rade ľudí viesť k separácii odpadu. Okrem toho, že sa odpad dá vďaka recyklácii znova využiť, separáciou sa znižujú aj náklady obce na odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu.

Prostredníctvom MTD sme sa zapojili do projektu Najmodernejšia cesta separovania odpadu v Terchovskej doline. V rámci neho sme získali kontajnery na separovanie odpadu, v obci máme 15 stanovísk, kde sú tieto kontajnery rozmiestnené. Pre nové domácnosti máme k dispozícii 120 litrové nádoby na triedenie skla a plastov. V rámci separácie môžu naši občania priviesť drevnú hmotu zo záhrad pred kotolňu na biomasu, ktorou vykurujeme obecný úrad, telocvičňu a školu.

-…a je to dobre spropagované? Vedia ľudia, že môžu takto prispieť k ochrane životného prostredia?

Spolu s týmto projektom sme riešili aj osvetu, a to formou letáčikov a brožúr, ktoré dostala každá domácnosť zdarma. Ale nie každý pristupuje k separácii zodpovedne.

-V tom istom rozhovore ste za najväčší problém ŽSK označili dopravnú infraštruktúru. Pokúšali ste sa s niečím pohnúť v tejto oblasti? Vidno nejaké hmatateľné výsledky?

Najväčší problém  z hľadiska dopravnej infraštruktúry je križovatka pri Žilinskom Tescu. Už viackrát sme sa snažili s firmami a logistickými skupinami, ktoré pôsobia v našom priemyselnom parku, riešiť to cez rôzne médiá a apelovať na Národnú diaľničnú spoločnosť, aby túto problematiku vyriešili premostením rieky Váh v časti lánopásu.  Teda aby premostili cestu pri Strečne s priemyselnou zónou na druhej strane, kde pôsobí výrobný závod Kia a takto by spojili spomínané dva priemyselné parky. Túto spojnicu by využívala aj medzinárodná doprava, čím by sa  odbremenila Žilina. V tomto prípade je už spracované územné rozhodnutie na mimoúrovňovú križovatku a mostné prepojenie zo smeru Strečno na Varín. Momentálne ale Slovenská správa ciest nemá vyčlenené finančné prostriedky na realizáciu tohto projektu.

-Spočiatku ste sa trápili s finančnou situáciou obce. Podarilo sa vám ju zlepšiť? Máte ambíciu a konkrétne kroky, ako ju podporovať aj v najbližšom období v prípade, že vás znovu zvolia za starostu?

V r. 2010 keď som nastúpil do funkcie som si dal prehodnotiť finančnú situáciu a zistil som, že obec sa nachádza v zlej finančnej situácii. Túto skutočnosť mi  zároveň v marci 2011 potvrdilo upozornenie z Ministerstva financií SR, že obec má prekročenú maximálnu mieru zadlženosti, čiže viac ako 60%. Po prepočte dlh vychádzal na vyše 70%. Obci hrozila nútená správa, preto sme museli prijať určité opatrenia a  v spolupráci s bankou, ktorá zabezpečovala finančné prostriedky v rámci pôžičiek sme urobili reštrukturalizáciu všetkých dlhov s tým, že určité finančné prostriedky sme museli zložiť ihneď, aby sme sa dostali pod 60-percentnú hranicu, ktorá je podmienená zákonom. Banka nám vyšla v ústrety čo sa týka úrokových sadzieb aj splácania pôžičiek a dnes môžem povedať, že miera zadlženosti obce klesla cca na 40-percentnú hranicu a napriek tomu, že sme mali zlú finančnú situáciu, dokázali sme podporiť niektoré projekty aj z vlastných zdrojov. Podarilo sa nám odvrátiť túto nepriaznivú finančnú situáciu a myslím, že v rámci možností sme aj čo-to vybudovali.

-Myslíte si, že je možné, aby obec nebola vôbec zadlžená?

Finančný limit, ktorý obec dostáva do rozpočtu zo štátu v rámci podielových daní a  miestnych daní nie je až taký, aby sa pri väčších aktivitách mohla spoliehať na tieto finančné limity. Ja si myslím, že pokiaľ má obec nejako napredovať v rozvoji, je pri väčších aktivitách potrebné zobrať aj pôžičku, ale samozrejme, rozumne, a naplánovať aktivity tak, aby sme pri braní pôžičiek opäť neprekročili hranicu zadlženosti obce, ktorú pripúšťa zákon. Tiež nemožno riešiť všetky veci naraz, pokiaľ to obci finančná situácia nedovoľuje.

-V rámci vašej kampane by sa vás mnohí športoví nadšenci možno spýtali, či ste ochotný riešiť situáciu lyžiarskeho strediska Ostredok. Čo by ste im povedali?

Samozrejme, ako mnohí občania, aj ja som športový nadšenec a  jedným z mojich obľúbených zimných športov je lyžovanie. Tiež mi prekáža, že nemáme dobre vybudované podmienky na lyžovanie. Myslím si, že vybudovať stredisko v takej nadmorskej výške v akej sa obec Strečno nachádza je neefektívne, keďže nie každý rok je priaznivá zima a lyžiarske stredisko je potrebné udržiavať. Na to, aby sme tam mohli investovať peniaze, sú potrebné aj vhodné klimatické podmienky a zasnežovanie, čo predstavuje nemalé finančné prostriedky.

Väčšinou lyžiarske strediská nie sú v správe miest a obcí, ale v súkromných rukách developerov a finančných skupín, ktoré sa zaoberajú rôznymi podnikateľskými aktivitami  a z investícií očakávajú návratnosť. Určite by som bol rád, keby boli u nás vybudované lepšie podmienky na lyžovanie, ale klíma a nadmorská výška nám neumožňujú  ich podstatne zlepšiť. Ďalší dôvod, kvôli ktorému sa stredisko neuživí je ten, že v okolí úzkej doliny, nie je možné parkovať väčší počet áut a vzhľadom na terén a úzke cesty v tejto oblasti nie je ani možnosť vybudovať väčšie parkovisko.

Ale ako som povedal, lyžovanie je mi blízke a som ochotný riešiť situáciu lyžiarskeho strediska v rámci finančných možností, ktoré obec môže poskytnúť.

-V obci sa Vám podarilo rozbehnúť podujatie Ľekvárové hody, ktoré si získalo priazeň obyvateľov. Vnímate, že je potrebné usporadúvať ďalšie podobné podujatia, aj vzhľadom na rozvoj vzťahov s hosťami?

Ja si myslím, že v obci máme dosť kultúrnych podujatí, na ktoré sa môžu prísť ľudia zabaviť, odreagovať sa či oddýchnuť si a, samozrejme, tieto možnosti ponúkame aj širokému okoliu a hosťom. Ľekvárové hody sme založili na myšlienke oživenia tradícií v obci. Keďže termín podujatia mal byť v čase, keď dozrievajú slivky, spojili sme ich s oslavami SNP. Uctenie pamiatky partizánov padlých v SNP zhromažďuje každoročne v Strečne zahraničných hostí a rôzne významné osobnosti, a teda sme sa snažili pozvať ich aj do našej dediny na Ľekvárové hody a ukázať im život obce a jej kultúru. Politickým predstaviteľom sme aj takýmto spôsobom ukázali myšlienku podujatia. Jeden rok nám na jej rozvoj prispelo MK SR vo výške 500 eur a druhý rok ŽSK poskytol finančnú dotáciu vo výške 600 eur.

-Viackrát ste v príhovoroch v Strečnianskom hlásniku spomínali, že Vám ľudia adresovali kritiku. Ako ste sa vysporadúvali s týmto tlakom?

Tak ako som už spomínal, práca s ľuďmi nie je ľahká, a ako predstaviteľ obce vidím už niektoré veci inak ako ich vidia ľudia. Kritiku od nich vnímam ako nastavenie zrkadla, aby som sa poučil z podnetov ľudí a  snažil sa im ísť v ústrety. Kritika ma posúva ďalej, otvára mi oči a pokiaľ sa nezahľadím len sám do seba a prijmem ju, môžem ďalej napredovať a môžem pre ľudí viac urobiť.

-Všimli sme si zvyk, ktorý ste v obci zaviedli – blahoželania jubilujúcim občanom. Čo Vás k tomu viedlo a ako tento – už zvyk – hodnotíte?

Neviem, či som s tým začal ja, alebo to nebolo také propagované v predchádzajúcom období. Každopádne k týmto jubilantom pociťujem úctu a vážim si ich, sú to ľudia, ktorí pre nás veľa urobili a odovzdali nám svoje skúsenosti, mnohému nás naučili, obetovali svoju lásku a myslím si, že si zaslúžia úctu a pozornosť. Veď kto nás môže mať viac rád ako ten starší človek, ktorý nám dá všetko, čo môže? Táto generácia našich dedov a pradedov bola tá, ktorá budovala túto obec a vytvárali nám ďalšie možnosti, aby sme sa my mali lepšie, a preto si to veľmi vážim a snažím sa s nimi troška o tom porozprávať, pripomenúť si ich mladosť a poblahoželať im veľa zdravia.

-Zatiaľ čo ohľadom výstavby chodníku v oblasti „Močidelné“ už podnikáte konkrétne kroky, chodník medzi mostom spájajúcim Strečno s Nezbudskou Lúčkou a parkoviskom pod hradom sa zatiaľ nedočkal ani návrhov. Kedy plánujete túto situáciu riešiť?

Na obci existuje spracovaná dokumentácia ohľadom chodníka medzi  lávkou a parkoviskom pod hradom a tiež ho pokladám za dôležitý. V tomto úseku však plánuje ŽSK výstavbu cyklotrasy medzi hradmi Budatín a Strečno, takže dokumentáciu pre zrealizovanie zámeru sme posunuli im. Otázkou je, či Európska únia poskytne prostriedky, aby ŽSK mohol tento projekt zrealizovať.

-Ako vnímate to, že čoraz viac občanov parkuje svoje autá na cestách?

Každý rok upozorňujeme rozhlasom hlavne počas zimného obdobia, aby občania parkovali autá na svojich pozemkoch, pretože parkovaním na cestách sťažujú situáciu zimnej údržbe ciest. Myslím si, že každý by si mal uvedomiť, že by mal svoje auto zaparkovať do svojho dvora a vybudovať preň patričné miesto. Dnes má niekedy jedna domácnosť aj tri autá a začína to byť neúnosné. Tým, že stoja na cestách obmedzujú cestnú premávku a ohrozujú jej účastníkov.

-Obecný kalendár má podľa Vašich slov byť prostriedkom na vzbudenie úcty a patriotizmu. Viackrát ste sa tiež vyjadrili, že si obyvatelia nevážia spoločné hodnoty ani majetok obce. Čomu tento jav pripisujete?

Jednou z mojich myšlienok keď som prišiel do úradu bolo dať ľuďom niečo príjemné, malé čo by ich potešilo, a z čoho by cítili, že obec na nich myslí. Nechcel som, aby v obecnom kalendári boli len nejaké fotky, nápis ,obec Strečno´ a strohé telefónne čísla. Moja predstava bola, aby sa ľudia v kalendári našli a povedali si, že to, čo robia v obci, má zmysel, aby ich to povzbudilo a inšpirovalo pokračovať v rozvoji Strečna. To by budovalo aj udržiavanie života v našej komunite, rešpekt a vzájomnú úctu. Sú rôzni ľudia a jedni si svoju obec vážia a iní nie, nezaujíma ich, čo je za ich plotom. Chceli by mať to i ono, ale aj oni by mohli k tomu nejakým spôsobom prispieť. Bol by som rád, keby si to uvedomili.

-máte v úmysle vychovávať ľudí k tomu, aby si toto uvedomovali?

Práve jednou z takých možností na spoločný život a vzájomné rešpektovanie sa ľudí je aj forma kultúrnych a rôznych športových podujatí, kde sa ľudia stretnú, porozprávajú sa. Tiež, keď sa uvidia v kalendári, pociťujú, že sú pre obec dôležití a to, že ich zviditeľníme, môže motivovať aj ostatných urobiť niečo pre druhých.

-V roku 2011 ste sa zapojili do súťaže o detské ihrisko, ale neúspešne. Plánujete sa ešte zaoberať touto otázkou?

Myšlienka vybudovať tu centrum parku a oddychu je a zostáva, keďže sme neboli úspešní v rámci projektu, vyčleníme na to vlastné prostriedky. Možno to nevybudujeme hneď za rok, ale postupne. Práve teraz sme dostali výzvu v rámci MAS TD, kde som sa snažil zabezpečiť  vybudovanie outdoorového centra. Spoločenstvo MTD navrhlo v rámci spomínanej cyklotrasy vybudovať pre športových nadšencov aj oddychovú zónu, resp. zónu, kde sa ľudia okrem bicykla odreagujú a zašportujú si na rôznych posilňovacích  strojoch v prírode. Park pri našom obecnom úrade je na to vhodný, toto miesto členovia MTD schválili, a práve prebieha výberové konanie na dodávateľa športového zariadenia. Postupne môžeme pokračovať v naplnení vízie oddychovej časti pri obecnom úrade.

-Situáciu s odpadom za Obecným úradom ste vyriešili ideou zberného dvora. Myslíte si, že to bude konečné riešenie vysporiadania sa s odpadom v obci? Čo hovoríte na skládky v blízkosti Váhu?

Všetko je to o nás ľuďoch – ako vnímame prírodu. V obci sme zriadili kontajnerový systém, kde môžu občania vyhodiť časť komunálneho odpadu a nadrozmerný odpad, aby nevznikali čierne skládky. Nie každý je natoľko uvedomelý a tiež lenivosť bráni ľuďom prísť a odpad vyhodiť na skládku za obecným úradom, a teda vznikajú čierne skládky. Pokiaľ nám niekto nahlási nelegálnu skládku, snažíme sa ju v rámci svojich finančných možností odstrániť. V jarnom období sme so žiakmi ZŠ v rámci Dňa zeme čistili okolie Strečna a s Rybárskym združením sme  rušili čierne smetiská pri Váhu. Je pravda, že sa tu odpad hromadí, preto vznikla myšlienka riešiť situáciu zberným dvorom, aby sme zabezpečili úložisko odpadu v súlade so zákonom.

-Obec chce začať s výstavbou nových nájomných bytov v časti Radinové. Môžeme to chápať aj ako krok v snahe prilákať ďalších obyvateľov?

V prvom rade je snahou obce zabezpečiť komfortné bývanie pre našich obyvateľov. Zároveň výstavba ponúka možnosť prilákať ľudí, ktorí pracujú v našom priemyselnom parku a do Strečna dochádzajú za prácou. Samozrejme, obec musí vytvárať podmienky pre ďalší rozvoj, a to aj výstavbou nových domov, a práve preto sme si objednali vypracovanie rozšírenia územného plánu o lokalitu popri Váhu, ktorú som spomínal.

-V roku 2013 ste v Obecnom zastupiteľstve riešili Návrh pripravovaného projektu Európa pre občanov a v rámci neho kultúrne výmeny medzi obcou a partnerským mestom St. Pol de Léon. Uskutočnili ste vlastne tento projekt?

Charakter projektu mal spočívať vo vzájomnom spoznávaní dvoch partnerských obcí prostredníctvom výmenných pobytov detí. St. Pol de Léon je mesto, kde žili francúzski partizáni, ktorí v SNP bojovali pri Strečne a jeden z nich v deväťdesiatych rokoch prišiel s myšlienkou spoznávania našich národov. Vtedy sa uskutočnili výmenné pobyty detí zo ZŠ v Strečne a detí zo školy v St. Pol de Léon. V rámci výzvy Európskej únie na podobný projekt sme chceli získať finančné prostriedky, aby sme obnovili túto spoluprácu. Projekt sa neuskutočnil, pretože bol potrebný obojstranný súhlas predstaviteľov partnerských miest.  V tom čase prebiehali vo Francúzsku voľby do samospráv a starosta mesta nevedel či by jeho prípadný nástupca chcel pokračovať vo viazanom  zmluvnom vzťahu. Napokon vypršala lehota, v ktorej sme mohli projekt podať, a preto sa nám nepodarilo ho zrealizovať.

-Kedysi v obci pôsobil lekár pre dôchodcov a fungovala aj poradňa pre budúce mamičky. Rozmýšľali ste nad obnovením týchto služieb?

Keďže sa zmenili predpisy ohľadom poskytovania zdravotnej starostlivosti, sám lekár ukončil činnosť poskytovania služieb v obci, a tiež aj detská lekárka. Pri výročnej schôdzi Jednoty dôchodcov pán doktor vysvetlil, prečo nemôže ďalej prevádzkovať tieto služby v obci. Navrhol možnosť, že bude mať vyhradené ordinačné hodiny prednostne pre občanov Strečna tak ako aj doteraz – v utorky po 13tej hodine vo svojej ambulancii v Žiline. Chápem, že toto riešenie znamená pre dôchodcov obmedzenie. Ponúkal som lekárovi aj iné priestory, ale on vysvetlil, že ďalej nemôže externe prevádzkovať nejakú ambulanciu, môže nevládnych pacientov jedine navštevovať doma, ako ho príbuzní zavolajú.

 – a s iným lekárom ste sa o tom nerozprávali?

Hovoril som aj s iným lekárom, aké podmienky máme splniť, aby sme mohli zriadiť každodennú ambulanciu lekára v obci. Vyjadril sa, že obec Strečno nie je spádová oblasť a  je potrebný určitý počet pacientov (cca 2 tisíc), aby  bola ambulancia prevádzky schopná. Je jasné, že takýto počet dôchodcov v obci nie je. Takisto, u nás takáto ambulancia nikdy nebola, preto je problematické niečo nové zriaďovať.

 Oslovila by Vás napríklad myšlienka otvorenia lekárne v obci?

V tom čase, keď tu ešte lekár poskytoval zdravotnú starostlivosť, vznikla aj myšlienka zriadiť lekáreň buď v pastoračnom centre alebo v budove pri lávke, kde je teraz bar. Komunikoval som s ľuďmi, ktorí prevádzkovali lekárne, ale pretože tu nie je zabezpečená denná ambulancia a lekár tu dochádzal len raz týždenne, prevádzkovanie takejto služby je z ekonomického hľadiska nerentabilné.

-3 pojmy, ktoré vám napadnú pri myšlienke na obec?

Rodná obec – láska k nej. Hrdosť, že tu bývam. Fascinujúca okolitá príroda.

PROFIL:

Bc. Dušan Štadáni je starosta obce Strečno. Má 43 rokov, študoval na Fakulte prírodných vied  Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je ženatý a má dve deti.

Záľuby: šport (futbal, lyžovanie, turistika), domáci majster

Rozhovor zverejnil Strečniansky hlásnik XXI. ročník, číslo 5/2014

foto: internet