Študenti čítajú skôr povinnú literatúru, ako tú, ktorá ich skutočne zaujíma
Aj tento rok sa uplynutím prvého marcového dňa začal mesiac knihy. Svoju históriu píše od roku 1955, kedy ho v Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu.
Národný buditeľ a spisovateľ Matej Hrebenda je známy tým, že v minulosti rozširoval slovenské a české knihy. Popri tejto činnosti tiež presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých a vzdelaných. Napriek tomu, že v dnešnej dobe majú študenti široké možnosti ako sa dostať ku knižným publikáciám, len málokto z nich číta to, čo ho skutočne baví a zaujíma.
„Nemám čas čítať knihy, ktoré ma zaujímajú, pretože musím čítať práve tie, ktoré potrebujem pre moju diplomovú prácu,“ povedala študentka politológie Zuzana a dodala: „Najradšej čítam knižky o láske. Dúfam, že sa k nim dostanem hneď po tom, ako dopíšem svoju diplomovku.“
Podľa viacerých prieskumov, takmer tretina Slovákov knihy vôbec nečíta. Mladí skôr siahajú po odbornej literatúre, ktorú využívajú v rámci svojho štúdia.
„Knihy čítam len veľmi zriedka. Väčšinou iba, keď ma k tomu donútia školské povinnosti. V súčasnosti je to odborná literatúra na bakalárku, ktorú musím preštudovať,“ povedal Marek, študent filozofie.
Študentka žurnalistiky Ivana má knižky rada, avšak nemá takmer žiadny voľný čas, kedy by mohla čítať svoje obľúbené kriminálky. „Veľmi rada čítam a baví ma to. Zvládať však prácu a školu je časovo extrémne náročné, a tak som rada, keď mám čas aspoň na prečítanie povinnej literatúry.“
Mnoho psychológov sa zhoduje v tom, že je dobré, aby sme čítali. Čítanie ľuďom rozširuje slovnú zásobu, znižuje stres, podporuje myslenie a pamäť. Človek sa vďaka čítaniu kníh učí aj logike.
Počas mesiaca knihy si v posledný marcový týždeň pripomenieme aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999. Knižné publikácie mali svoj sviatok i vo februári, a to presne na Valentína. Tento deň tak nepatril len všetkým zamilovaným, ale slávili sme aj Medzinárodný deň darovania kníh.
Patrik Havran
