Študentka histórie: Kedy inokedy budeš mať možnosť cestovať? Tak som išla

Len málo študentov vysokých škôl si v lete naozaj oddýchne. Väčšina z nich si radšej vo voľnom čase privyrába, aby si niečo ušetrili na ďalší akademický rok. O svojom pracovnom lete v Spojených štátoch amerických rozpráva študentka druhého ročníka bakalárskeho štúdia na Katolíckej univerzite (KU) v Ružomberku Katarína Mochnacka.

Katka, o tebe vieme, že na Filozofickej fakulte KU študuješ kombináciu histórie a anglického jazyka. Čo ťa viedlo k tomu, aby si si zvolila práve túto kombináciu?

K: Najprv som si zvolila históriu, pretože k nej som mala vzťah už od malička. Ľudia neštudujú históriu preto, že je to ľahký odbor. Práve naopak. Je to odbor, kde musíte vedieť veľa faktov, rokov, mien a podobne. Problémom nás, ľudí, je, že sme sa nepoučili z histórie a opakujeme tie isté chyby. Históriu študujem práve preto, aby som nerobila tie isté chyby a poučila sa. Svet by mohol oveľa rýchlejšie napredovať, keby sme sa problémom z minulosti vyhli.

Ktoré chyby máš konkrétne na mysli?

K: Úplne stačia príklady prvej a druhej svetovej vojny. Teraz to môžeme opäť vidieť pri problémoch v Ukrajine alebo pri tých na Blízkom východe.

A prečo si sa teda rozhodla aj pre angličtinu?

K: To, že študujem angličtinu mi otvára množstvo dverí. Keď napíšem prácu z oblasti histórie po slovensky, tak to ostane len na Slovensku. Ak ju však preložím do angličtiny, má to širší záber a dostane sa to k väčšiemu množstvu ľudí. Je to jeden zo svetových jazykov a to ma núti rozprávať a byť v okruhu anglicky hovoriacich ľudí.

Mala si vzťah k angličtine už od malička – tak ako tomu bolo pri histórii – alebo si sa jedného dňa zobudila a vedela si, že ju chceš študovať?

K: Angličtinu som nikdy neštudovala viac, ako by som musela. Nikdy som ani nepremýšľala nad jej štúdium, skôr ma lákala slovenčina alebo žurnalistické smery. Nakoniec som však zistila, že ma baví viac ako história.

S angličtinou bolo spojené aj tvoje tohoročné leto, ktoré si strávila cez spoločnosť Camp leaders v Amerike.

K: Áno, Camp leaders je mladá organizácia, ktorá zamestnáva študentov denného štúdia vysokých škôl. Tí cestujú v letných mesiacoch do USA, kde potom počas leta pracujú v kempoch. V tomto roku vycestovalo 300 ľudí zo Slovenska a 6 500 študentov celkovo z Európy.

Ako si sa o tejto spoločnosti vlastne dozvedela? Mala si tip od niekoho známeho?

K: Tip od známeho nie, ale plagáty majú všade a Facebook existuje. (smiech)

Jedného dňa si teda našla plagát, ale čo bolo potom?

K: Ľudia z Camp leaders mi pomohli vytvoriť si profil a zaregistrovať sa do systému. Kempy v Amerike si vyberajú zamestnancov z Európy. Pre nich je zaujímavejšie, ak majú medzinárodný personál. Každý kemp si vyberie jedného či dvoch Slovákov, Poliakov, Španielov… prosto európskych študentov a tí budú v danom kempe počas leta pracovať.

V ktorom kempe si bola nakoniec ty?

K: Mňa si vybral dosť špecifický kemp. Bol to židovský kemp pre starších ľudí. Všeobecne sú kempy určené pre deti a mladých ľudí, no Američania zbožňujú kempovanie, barbecue a podobne. Boli to však židia, ktorí emigrovali v minulom storočí z Poľska, Ruska a Maďarska.

Nestrácala si sa medzi prízvukmi?

K: Trochu áno, ale skvelé na tom bolo, že som sa naučila počúvať. Musela som v angličtine nielen rozprávať, ale aj premýšľať. A keďže to boli pôvodom ľudia z Európy, nikto sa nesmial z môjho prízvuku.

A ako vyzeral tvoj bežný deň?

K: Ja som robila housekeeping – takže som upratovala. Začínala som ráno okolo ôsmej. Najprv sme kontrolovali verejné toalety a hneď potom boli raňajky. Keďže sme pracovali so staršími ľuďmi, vyžadovali si väčšiu čistotu a poriadok než deti. Bolo to vyriešené tak, že ak sme ako upratovačky nestihli niečo upratať, tak nám pomohli ľudia z kuchyne alebo ostatných častí kempu. Keď potrebovali pomoc programátori alebo kuchári, tak sme pomohli my im.

Takže to fungovalo na vzájomnej spolupráci. Neprekážalo ti, že si bola upratovačkou? Predtým, než ti určili prácu, nechcela si robiť niečo iné?

K: Počas pohovoru s manažérom som sa ho pýtala na prácu čašníčky. Tá už žiaľ bola zabraná a on mi ponúkol upratovanie. Nebrala som to ako nevýhodu, pretože veľa ľudí mi vravelo, že upratovačky to majú najľahšie.

Bolo to naozaj tak, že ste to mali najľahšie, keď ste nakoniec museli pomáhať aj v kuchyni či s programom?

K: Pomáhali sme si navzájom, takže pokiaľ neskončili všetci – neskončil nikto. Ale z časového hľadiska sme to mali najlepšie. My sme mali fixný časový rozvrh, na rozdiel od tých, čo mali prednášky. Programátori mali prácu delenú prestávkami, alebo sa im program presúval. Taktiež v kuchyni, kde museli pripravovať raňajky, obed a večeru, to mali rozkúskované. My sme začali ráno, spravili si svoju prácu a tým to končilo.

Takže byť upratovačkou bola nakoniec výhra.

K: Áno, ostatní si prácu nemohli presúvať. My sme si ju naopak mohli popresúvať. Ak sme si chceli nadrobiť, alebo sme boli unavení a chceli sme odpracovať menej, tak nám vyšli v ústrety.

Mala si určenú aj nejakú dobu, ktorú si musela počas týždňa odpracovať?

K: Denne sme pracovali osem hodín a museli sme odpracovať šesť dní v týždni. Jeden deň v týždni sme mali voľný – vtedy sme mohli opustiť kemp. K tomu sme mali ešte jeden voľný večer, kedy nám oni zaplatili autobus a mohli sme ísť na rôzne výlety.

Aká bola kapacita ľudí v kempe, v ktorom si pracovala?

K: V našom kempe bolo sto až tristo hostí, no priemerne majú Camp leaders kempy s tristo ľuďmi. Niektoré sú však také, kde ich je až deväťsto.

Ako to bolo s vízami? Spojené štáty americké sú známe tým, že cudzincom nechcú ponúkať pracovné víza.

K: USA ponúkajú turistické víza, no tie pracovné je problém získať, aby sa skôr zamestnali domáci obyvatelia než zahraniční cudzinci. S pracovnými vízami nám pomohlo Camp leaders. Oni to vybavujú hromadne a majú overené že tí, ktorým ich vybavujú sú zodpovední – absolvujú s nimi pohovor.

Neľutuješ, že si leto nestrávila doma s rodinou?

K: Bolo to ťažké, pretože som bola skoro tri mesiace bez rodiny a priateľov, ale zbehlo to veľmi rýchlo. Zážitky sú na nezaplatenie a povedala som si: „Kedy inokedy budeš mať možnosť takto cestovať?“ Tak som išla.

Myslíš, že ísť pracovať do kempu môže aj niekto, kto neovláda angličtinu?

K: Myslím, že základ z angličtiny by mal mať dnes už každý študent, pretože je to prvý cudzí jazyk na slovenských školách. Ak viete povedať ako sa voláte a nejaké základné slovíčka, tak by to nemal byť problém, pretože zvyšok sa doučíte. V mojom kempe bol chlapec, ktorý sa angličtinu začal učiť tri mesiace pred vycestovaním a na konci kempu rozprával plynulo po anglicky.

foto: internet