Študijné oddelenia sú obľúbené všade

Zodpovednosť, presnosť a dochvíľnosť sú pre Nemcov charakteristické. Sú to typické črty ich životného štýlu a systému, v ktorom žijú. Vďaka tomu sú autá ich výroby zárukou najvyššej kvality a to isté sa dá pokojne povedať aj o ich ostatných produktoch.

Výnimkou nie sú ani univerzity. Okrem tých z veľkých alebo slávnych miest ako sú Berlín, Hamburg či Heidelberg, majú vo svete svoje meno aj tie menšie. Dobrým príkladom je Universität Passau. Má štyri fakulty a spolu okolo desaťtisíc študentov. Tí počas semestra tvoria približne pätinu obyvateľov Passau. Uni Passau je vyhľadávaná študentmi z celého sveta. Nielen kvôli skvelej technickej vybavenosti, ale najmä vďaka systému a kvalite vzdelania.

Je tu však jedna zvláštnosť. Ak sa zahraničný študent prihlási na celý študijný program, univerzita ho začlení do svojho systému a všetko funguje ako má. No ak príde na univerzitu v rámci študijného pobytu trvajúceho len jeden či dva semestre, spadá pod Študijné oddelenie pre zahraničných študentov, ktoré má v rámci univerzity istú autonómiu. Nešlo by o nič zvláštne, keby to nebola kancelária chaosu a byrokracie takých monumentálnych rozmerov, že aj Kafkove knihy sa popri tom javia ako vtipné, párstranové komiksy.

Papier za papierom, podpis za podpisom a riešenie v nedohľadne, pretože buď nikto nevie, kto by mal dokument ešte podpísať, alebo ak to zistia, dotyčný sa pýta, prečo by to mal byť práve on. Takýmto štýlom sa vybavuje Dohoda o štúdiu – základ účasti na študijnom pobyte v zahraničí. Aby sa študent k tomuto dokumentu vôbec dostal, potrebuje sa zapísať na konkrétne predmety. Musí to urobiť elektronicky za pomoci akademického informačného systému. Kde zoznam predmetov nájde a ako sa na ne zapíše, to mu musia ukázať nemeckí spolužiaci. Študijné oddelenie ho maximálne naviguje na neexistujúcu webstránku. Dokonca aj to predpokladá funkčné prihlasovacie údaje do informačného systému.  A tie väčšinou fungujú ako zápalky v búrke. Väčšina zahraničných študentov si teda musí vystáť rad pred IT kabinetom, kde im nakoniec povedia, že im nevedia pomôcť a musia počkať týždeň na príchod špecialistu. Ak sa to dovtedy dá zrazu všetko do poriadku samo od seba, nejde o nič výnimočné.

Prihlasovanie sa na záverečné skúšky prebieha podobne. Najprv príde e-mail s inštrukciami. Keď sa študent presvedčí o ich pochybnosti a zájde sa informovať priamo na študijné oddelenie, potvrdia mu, že boli takmer zbytočné a na každú skúšku sa musí prihlásiť priamo u konkrétneho vyučujúceho. Ten ho sklame, lebo nemá predstavu, ako by sa mal na jeho skúšku zapísať. Pošle ho teda do Kancelárie pre záverečné skúšky, kde sa dozvie, že je imatrikulovaný v úplne inom odbore ako naozaj študuje, a preto sa na skúšky nemôže prihlásiť cez elektronický systém ako bežní študenti. Kancelárska púť teda pokračuje a študent sa zrazu ocitá opäť na študijnom oddelení. Zrekapituluje všetko, čo sa dozvedel a dostane nečakanú radu: „Aj tak musíte ísť za profesorom a dohodnúť sa s ním. On vás musí zapísať. Síce mu nikto nepovedal ako to má urobiť, dokonca ani to, že to má urobiť on, ale aj tak choďte za ním.“ To sa už človek neovládne a začne sa smiať. Koordinátori z kancelárie sa ochotne pripoja a skonštatujú, že vedia, aký je systém hlúpy, no oni s tým nemôžu nič urobiť. Nakoniec prichádza nepochopiteľne jednoduché riešenie. Nikde sa zapisovať netreba, stačí upozorniť vyučujúceho, aby pripravil jeden test extra. Potom ho len stačí doniesť oznámkovaný na študijné oddelenie. Len chodíte od dverí k dverám a všade vás vyháňajú. Zo študenta sa stáva horúci kandidát na jehovistu.

Človek má pocit, že niektoré pravidlá v Nemecku existujú len preto, aby existovali. A my sa sťažujeme, ako nám študijné oddelenie na našej domovskej univerzite komplikuje život. Určite je lepšie dostať presné inštrukcie zvýšeným hlasom, ako sa pozerať na usmiateho úradníka, ktorý vie len to, kde je ďalšia kancelária.