Systém prezidentských volieb v USA patrí k najkomplikovanejším
Systém prezidentských volieb v USA patrí k najkomplikovanejším
Voľby prezidenta v USA sú jedny z najkomplikovanejších na svete. Tvorí ich zložitý systém spočívajúci v primárkach, volebných zhromaždeniach, konventoch. Problematiku prezidentských volieb pomohol študentom Katolíckej univerzity objasniť americký diplomat Jason Khile.
Jeden z najmocnejších ľudí planéty, prezident Spojených štátov, sa volí na štvorročné funkčné obdobie v nepriamych voľbách. Túto funkciu môže jeden človek zastávať dvakrát.
Primárky a volebné zhromaždenia
Skôr než sa začne zložitý a zdĺhavý proces primárok a volebných zhromaždení (caucus), dve najdôležitejšie strany (demokratická a republikánska) určia svojich kandidátov. Každý z nich musí najskôr spĺňať podmienky na kandidatúru a tými sú: rodený Američan, aspoň tridsaťpäťročný, so štrnásť ročným trvalým pobytom na území Spojených štátov. Tento rok za demokratickú stranu kandidovali traja a to Hillary Clintonová (aktívna), Bernie Sanders (aktívny) a Martin O’Malley (odstúpil 1. februára). Za republikánsku dvanásti a to Donald Trump (aktívny), John Kasich (odstúpil 4. mája), Ted Cruz (odstúpil 3. mája), Marco Rubio (odstúpil 15. marca), Ben Carson (odstúpil 2. marca), Jeb Bush (odstúpil 20. februára), Jim Gilmore (odstúpil 12. februára), Chris Christie (odstúpil 10. februára), Carly Fiorina (odstúpila 10. februára), Rick Santorum (odstúpil 3. februára), Rand Paul (odstúpil 3. februára) a Mike Huckabee (odstúpil 1. februára).
Následne sa začína boj o nomináciu v podobe primárok a volebných zhromaždení. V nich sa síce odovzdáva aj preferenčný hlas kandidátom, ale nevolia sa priamo. Rozhodujúca je voľba delegátov, ktorí budú zastupovať jednotlivých kandidátov na celonárodnom straníckom zraze – Konvente.
V primárkach sa hlasuje tajne, prostredníctvom hlasovacích lístkov hodených do urny. Existuje viac druhov primárok, rozdiel spočíva v tom, kto je oprávnený hlasovať. V uzatvorených primárkach sú oprávnení hlasovať len registrovaní členovia strany. V polo-uzatvorených registrovaní členovia strany a nezávislí voliči. V polo-otvorených registrovaní voliči strany, ktorú si vybrali, pričom si môžu vybrať len jednu stranu. V otvorených primárkach sa môže akýkoľvek registrovaný volič zúčastniť, akýchkoľvek straníckych primárnych volieb. Každý štát si sám určuje, aký druh primárok bude mať.
Volebné zhromaždenie (caucus) má rovnaký cieľ ako primárky a to zvoliť delegátov. Rozdiel spočíva vo forme výberu. Členovia politických strán (ak sú caucasy uzatvorené) sa stretnú, debatujú o kandidátoch a volia delegátov. Voľby nie sú tajné. „Volebné zhromaždenie je v podstate viac otvorený transparentný postup. Môžete otvorene ukázať, koho podporujete v kandidatúre na prezidenta,“ opísal hlavný rozdiel medzi primárnymi voľbami a volebnými zhromaždeniami Jason Khile.
Na nomináciu strany je potrebné získať stanovený počet delegátov. V demokratickej je to 2 383 delegátov a v republikánskej 1 237 delegátov. V súčasnosti tento počet naplnili Hillary Clintovás 2 811 delegátmi a Donald Trump s 1 542 delegátmi.
Konventy
Celonárodné stranícke zjazdy (konventy) majú rozhodnúť o finálnej nominácii na prezidenta,jednotlivých strán. Delegáti hlasujú za kandidátov podľa toho, akú v ich štáte získali podporu. Okrem toho strana volí aj prípadného kandidáta na viceprezidenta. Prvá usporiada konvent vždy opozičná strana. V súčasnosti teda strana republikánska. Jej konvent sa bude konať 18. – 21. júla. Konvent Demokratickej strany sa uskutoční o týždeň 25. – 28. júla. Pravdepodobnú nomináciu si odnesú Donald Trump z Republikánskej strany a Hillary Clintonová z Demokratickej strany.
Predvolebný boj a voľby prezidenta
Po nomináciách sa začne tvrdý predvolebný súboj. Kandidáti sa budú snažiť presvedčiť voličov všetkými možnými prostriedkami a to cez tlač, televízne debaty, facebook, twitter, meetingy a podobne.
Systém volieb je nepriamy. Prečo je to tak vysvetlil Khile: „Otcovia zakladatelia sa dohodli: „Ideme voliť prezidenta, no nie priamymi voľbami. Každý občan bude voliť, kandidát, ktorý vyhrá voľby v konkrétnom štáte, dostane počet voliteľov v danom štáte. A tí vyberú prezidenta.“ Prečo je to tak? Lebo neverili priamej demokracii. Neverili ľudom, že urobia najlepšie rozhodnutie pre svoju krajinu. Všeobecne verili v duplicitu demokracie. Verili, že ľudia v Amerike by si mali vybrať reprezentantov. Tiež si boli vedomí toho, že ľudia z času na čas nerobia najlepšie rozhodnutia, pretože môžu byť nevzdelaní, neinformovaní alebo obete demagógie. Preto stanovili Zbor voliteľov.“
To v praxi znamená, že v jednotlivých štátoch ľudia hlasujú za svojich kandidátov a kto z nich vyhrá v danom štáte, k tomu sa priklonia aj všetci volitelia z daného štátu. Každý štát má počet voliteľov odvodený od počtu obyvateľov. Najväčší počet má Kalifornia a to 55 voliteľov. Do kopy ich je 538. Víťazovo vo všeobecnom hlasovaní na celonárodnej úrovni neznamená automatické víťazstvo vo voľbách. Na výhru potrebuje kandidát nadpolovičnú väčšinu voliteľov. Môže sa stať, že kandidát vyhrá štáty s menším počtom voliteľov a tie s väčším počtom voliteľov teste prehrá, tým pádom bude mať v súčte všeobecného hlasovania, takzvaného Popular vote, väčšinu, ale všetci volitelia prehratých väčších štátov pripadnú súperovi, a ten ak bude mať nadpolovičnú väčšinu voliteľov vyhrá aj napriek tomu, že prehral všeobecné hlasovanie.
Niektoré štáty sú špecifické a ich hlasovanie sa väčšinou nemení. „Sú predvídateľné v hlasovaní. Kalifornia skoro vždy pripadne demokratom, pretože takí typ ľudí tam žije. Texas skoro vždy pripadne republikánom,“ opísal Khile.
Ďalšie štáty ako Florida, Ohio, Pennsylvania sú neutrálne. Môžu pripadnúť demokratom, ako aj republikánom. Práve tieto štáty môžu rozhodnúť o výsledku. Preto sú v predvolebnom boji v centre pozornosti oboch kandidátov.
Volebný deň je vždy utorok, tento rok pripadá na 8. november. „Existujú skutočne dobré dôvody, prečo sme si pre voľby vybrali utorok. Tie dôvody boli dobré v roku 1845, keď boli schválené. V tom čase bolo veľa Američanov farmárov a museli kvôli voľbám cestovať. Cestovanie bolo z miest do stredu krajiny náročné. Bola to ďaleká cesta a nepodnikali ju v nedeľu, pretože v nedeľu sa chodí do kostola. A v stredu je zas trhový deň. Tak si povedali – dobre, dajme to na utorok. Tie dôvody boli dobré pred 171 rokmi, nie dnes v 21. storočí,“ opísal americký diplomat.
Kandidát s nadpolovičnou väčšinou voliteľov sa stáva budúcim prezidentom USA. Jeho slávnostná inaugurácia je naplánovaná na 20. januára 2017.
Eva Niňajová