Naozaj niekedy stavajú vlasy dupkom
Speváčka Katka Koščová vystúpila vo štvrtok v mestskej knižnici v Ružomberku. Program projektu LITERAtour bol spojením jazzovo–šansónového koncertu s autorským čítaním Ľubomíry Romanovej z jej knihy Vlasy dupkom. Ide o sériu vystúpení. To prvé sa začalo ešte v utorok v mestskej knižnici v Spišskej Novej Vsi, pokračovalo v Liptovskom Mikuláši a nakoniec vo štvrtok v Ružomberku.
Ako vlastne vznikla myšlienka hudobno-literárneho projektu LITERAtour?
Ja mám také šťastie, že som obklopená veľmi talentovanými ľuďmi. Jedným z nich je aj moja kamarátka Maruška Koželejová, ktorá napísala prvú knihu v nejakých 17-tich rokoch a asi tak pred rokom a pol vydala už tretiu knižku. Najprv ma napadlo, aby sme to spojili akosi dohromady a urobili z toho kvázi literárno-hudobné soaré. Ponúkame to knižniciam, lebo podľa mňa sa to do knižníc veľmi hodí. Vymysleli sme to na marec – mesiac knihy.Robíme to už druhý rok. A prvý krát sme to pripravili aj ako jesennú časť. Tak to bol v podstate začiatok. Ďalšia moja kamarátka Ľubka Romanová vydala v máji knižku a práve tú sme zobrali na jesennú časť. Maruška Koželejová vydáva teraz v decembri ďalšiu knihu, takže v marci pôjdeme zase s ňou. Proste, chodíme po knižniciach, menších kluboch, hráme a recituje sa.
Vlasy dupkom. To je názov knihy, ktorá je prezentovaná na LITERAtour. Ako sa vám osobne táto kniha páči?
Je to trošku zvláštne, lebo to nie je až taká úplne typická knižka, ktorú keď človek zoberie do rúk, tak presne vie čo od nej čakať. Kniha vznikala z blogov. Ľubomíra Romanová si pred piatimi či šiestimi rokmi založila blog, v ktorom písala o svojej profesií. Ona je vlastne lekárkou na oddelení, nazývaným ARO. Každý deň sa stretáva s kriticky chorými pacientmi. Začala písať blog o tejto práci a ten mal veľmi veľký úspech. Dostala ponuku ho vydať knižne. Neviem presne povedať, či sú to poviedky alebo krátke eseje. Je to taká zbierka blogov. Sú to zážitky, ktoré sa jej stali za dvadsať rokov praxe. Ja si myslím, že je to ozaj také, že niekedy stavajú vlasy dupkom.
Vaším posledným vydaným albumom je Nebotrasenie ešte z roku 2009. Máte v pláne vydať ďalší album alebo máte nejaké iné hudobné plány?
Už minulý rok sme chceli vydať ďalší album, ale sa to akosi zamotalo. Prosto asi málo inšpirácií. Náš vlastný album sme zatiaľ ešte nestihli urobiť. Ale je pravda, že je to už naozaj dva a pol roka, čo sme vydali album Nebotrasenie. Materiál máme, ale skompletizovaný je zatiaľ na takých 60 percent. Teraz od januára sme pracovali na dvoch pesničkách, ktoré robíme v spolupráci s Michalom Horačkom, takže tomuto sme sa venovali. Momentálne máme veľa práce, hráme veľa, takže ani nestíhame si naozaj vyslovene sadnúť do štúdia a tvoriť nové veci. Ale tak dúfam, že po sviatkoch si čas už na to nájdeme, lebo teraz až do konca roka sme naozaj veľmi vyťažený. Myslím si, že január a február bude dosť voľnejší,tak sa nám hádam podarí popracovať na nových pesničkách, tak si naozaj sadneme a začneme tvoriť nové veci. Ale inak nie je pravda, že to je posledný vydaný album. Je to posledný vydaný sólový album. Pol roka po tom, čo vyšlo Nebotrasenie sme s mojou sestrou a mojím švagrom Martinom Hasovským spravili album s názvom Uspávanky. Sú to nami vymyslené piesne určené malým deťom.
Venujete sa prevažne jazzu. Neláka vás spievať nejaký iný hudobný žáner?
Spievam jazz, šansón. Takú zmes štýlov v takej soft forme ale veľmi jemnej. Nechcem sa akosi veľmi zaškatuľkovať, proste my hráme pesničky. Hráme piesne, ktoré majú trochu jazzový charakter, potom hráme i také ktoré znejú viac šansónovo ale máme aj piesne, ktoré sú viac do latina a ešte aj piesne s takým nádychom folku. Čiže, sú to také žánre, ktoré sa podľa mňa veľmi pekne dopĺňajú. Na jednom albume alebo počas jedného koncertu však vyznievajú kompaktne. Tieto žánre ma výslovene bavia, takže teraz asi nepresedlám na metal alebo rock. Mám pocit, že sú to žánre, v ktorých sa dá pekne vyhrať. Vždy ich hráme naše pesničky trochu inak. Akoby na koncerte vždy vznikali nanovo. To sa mi na týchto žánroch páči a nemám dôvod od toho bočiť preč.
Aký je váš vzťah k literatúre. Veľa čítate?
Veľmi rada čítam. Dokonca teraz som si vybrala rozprávkovú knihu odtiaľto a hneď som si ju začala čítať. Keď som doma a necestujeme, a mám voľný čas čítam v podstate stále. Môj manžel sa rozčuľuje, že už ani nič iné nerobím. Dokonca včera som si kúpila tiež jednu knihu a po koncerte som ju začala ihneď čítať.
Aká kniha je vaša najobľúbenejšia?
Poviem spisovateľov, ktorých mám rada, lebo tých kníh je naozaj veľa. Závisí to asi od momentálnej nálady. Mám veľmi rada Johna Irvinga či Williama Saroyana. Minulý rok som napríklad čítala Tolsteho. Tak asi tri jeho knihy som prečítala počas prázdnin, takže teraz sa celkom vraciam ku klasike. Mám kamaráta, ktorý mi vždy odporučí dobré knihy. Na nových spisovateľov si netrúfam, skôr sa prikláňam k ku klasike, čo je už overené. Tak som teraz na jeho odporúčanie začala čítať severských autorov, ktorí píšu detektívky. Je to zaujímavé čítanie. Tieto knihy majú taký severský nádych, ktorý je už iný ako náš stredoeurópsky. Veľmi dobre sa to číta. Mám rada aj Woodyho Allena a jeho poviedky, Roalda Dahla, Márqueza, knihy o výtvarnom umení a Harryho Pottera. Ale to musí vyznieť trošku zvláštne oproti tým autorom, ktorých som už vymenovala,v každom prípade, nemôžem si pomôcť.