Tragédia a jej miesto vo svete.
Čo znamená tragédia pre dnešného človeka? Dnešný svet je veľmi uponáhľaný a málokto dnes vo voľnom čase spomalí a sadne si ku knihe. A o to viac k tragédii. Tragédia už v živote dnešného človeka nemá žiadne miesto, hlavne v živote mladých ľudí. Znamená to však, že tento žáner úplne zaniká? Alebo sa ešte nájdu ľudia, ktorý vedia oceniť toto umenie?
Vezmime si napríklad mladých ľudí. Tínedžeri, podľa môjho názoru, vnímajú celkovo literatúru iba okrajovo, v podstate iba vtedy, keď dostanú čítať literatúru na povinné čítanie v škole. Aj to pravdepodobne iba pretočia očami, všetko okomentujú narážkami na školu, a v najhoršom prípade sa knihy ani nedotknú.
Čím to však je? Dobou, ktorá veľmi rýchlo napreduje, a ak sa netýka nových technológií, automaticky sa všetko ostatné odsúva na vedľajšiu koľaj.
Dá sa s tým však ešte niečo urobiť? Samozrejme, no narušilo by to pohodlnosť nášho sveta. Literatúru totiž zatlačili počítače a iný druh zábavy, ktorý je ľuďom bližší Na vine sú médiá a internet.
Pri tragédií je potrebné uvažovať nad myšlienkou autora a nad jazykovým štýlom, ktorým je písaná. Umožňuje nám to stotožniť sa s ňou prípadne si vytvoriť si aj svoj vlastný názor. Poézia neobohacuje len náš vnútorný svet, ale ponúka aj možnosť oddychu a rozšírenia vedomostí.
Tragédia nie je tvorbou, je to spôsob dívania sa na svet. Umenie je dobrým nositeľom toho, čo sa bežnými slovami ťažko vyjadruje. No málokto ju vie ešte stále pochopiť.
Napadlo ma aj to, či by sa ľudia nezačali viacej zaujímať o literatúru, ak by bola propagovaná v televízií a v médiách, tak ako filmy, prípadne ak by sa zmenil na obsah podobný krvákom, vulgárnostiam či fikciám presne ako vo filmoch. Reklame by sa mohlo podariť vrátiť literatúre taký život ako v minulosti.
Podľa Maše Haľamovej je literatúra spôsobom bytia. Myslenia. Najmä v súčasnosti je to nutné: čo bolo včera dôležité, to dnes už neplatí…
Pevne verím, že ľudia ktorých zaujíma dráma ešte nevymreli, a príde niekto s myšlienkou ako ju znova dostať do povedomia ľudu, namiesto inovačných technológií.
Klaudia Lacušová, 1Bc. žurnalistika