Túžiaca Mórová, grobian Maštalír
Hry Tennessee Williamsa nepatria medzi tituly, ktoré sa v súčasnosti objavujú v repertoári slovenských divadiel. Témy vyhorenia osobnosti, ktorá si nevie nájsť miesto v spoločnosti, akoby dramaturgie slovenských divadiel už dlhšie obchádzali. Dramaturgia Slovenského národného divadla pozvala ešte v roku 2011 českého režiséra a zároveň šéfa činohry Národního divadla Praha, Michala Dočekala, ktorý si vybral Williamsovu najznámejšiu hru Električka zvaná túžba. Katarína Mikulíková ju preložila ako Konečná stanicu túžba.
Svetlá sa pozhasínajú, električka sa začína rozbiehať, opona sa dvíha. O pár minút divák uháňa závratnou rýchlosťou americkou spoločnosťou osemdesiatych rokov. Míňa osudy francúzskych a poľských prisťahovalcov, ich túžby, údely, ilúzie..
Na pódiu dom. Pôvabná žena francúzskych pomerov (Diana Mórová), zrejme z lepšej spoločnosti, vystúpila na konečnej stanici. Odetá v béžovom kabátiku, ihličkách a klobúku, ktorý jej koketne zakrýva tvár, s kuframi, hľadá dom svojej mladšej sestry Stelly. Stella (Táňa Pauhofová) opustila rodný dom, vydala sa za Poliaka Stanleyho (Tomáš Maštalír), a hoci jej život bol na míle vzdialený od ideálneho, rodičom ho v listoch opisovala len v superlatívoch. Blanche (D. Mórová) pochovala rodičov, prišla o rodinné majetky a celú svoju minulosť zanechala v rodnom meste v nádeji, že u sestry nájde stratené šťastie. Stella ju privíta s otvorenou náručou, Blanche však očakávala život, ktorý sestra opisovala v listoch. Nie hrubého švagra alkoholika, hazardného hráča, ktorý nemôže vystáť jej vznešené spôsoby a sestru, ktorá ju síce miluje, no pred jej očami sa nechá týrať vlastným manželom. Blanche situáciu nezvláda. Snaží sa jednako vysporiadať s ťažkou minulosťou, ktorú prežila, jednako si ponechať všetku vznešenosť, túžby, sny, ktoré si chcela naplniť. Stanleyho nenávisť jej však dýcha na krk a odhaľuje pravé príčiny toho, prečo prišla k sestre. Minulosť dobieha krásnu Blanche aj tu, ďaleko od všetkého. Mimo iné, prostredie, v ktorom mala začať nový život, ju ešte viac trýzni. Jej sny sa rúcajú a po všetkej tragédii, ktorú prežila, ju opúšťajú zdravé zmysly.
Električka so strašným svišťaním zastavuje. Prekrásna Francúzska končí ako alkoholička na psychiatrii. Opona padá.
Dej bol pútavý a strhujúci, dynamický a plný napätia. Excelentný herecký výkon najmä Diany Mórovej nesporne presvedčil, že pódium je miesto, kam patrí! Úlohu ženy, ktorej život vzal všetky ilúzie, až ju napokon položil na kolená a pripravil o rozum, jej diváci zhltli aj s navijakom. O nič menej za ňou profesionálne nezaostával ani Maštalír, ktorému úloha grobiana sadla ako uliata. Trochu by sa mu dali vyčítať pasáže, v ktorých mu nebolo veľmi dobre rozumieť. Napriek tomu, že mladučká Táňa Pauhofová patrí medzi najlepšie herečky súčasnosti, v tejto hre nedostala taký veľký priestor, ako ostatní dvaja herci. Postavy Blanche a Stanleyho patria medzi najžiadanejšie herecké postavy – ide o takzvané titulné charaktery. Málokedy sa hercom podarí si ich zahrať.
foto: artblog.sk