Upálil sa, aby sme sa my zobudili
16. januára uplynulo presne štyridsaťštyri rokov od tragickej smrti dvadsaťročného študenta filozofie Jána Palacha, ktorý sa pred očami mnohých upálil na Václavskom námestí v Prahe. Jeho príbeh i osudy ďalších bojovníkov za vlasť počas éry komunistického režimu zobrazuje trojdielna životopisná dráma poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej Horiaci ker. Premiéra prvej časti bola odvysielaná v nedeľu 27. januára na televíznej stanici HBO. Stredoeurópska pobočka tejto známej televízie sa rozhodla toto veľkolepé dielo natočiť v spolupráci so spoločnosťou Time Warner.
Film sa začína udalosťou samotného upálenia Jána Palacha. Tento desivý plán uskutočnil na protest proti sovietskej okupácií a s tým spojenými normalizačnými opatreniami, zavádzanými od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Príbeh z pera českého scenáristu Štěpána Hulíka sa však ďalej nesústreďuje na upáleného študenta, ale predovšetkým na advokátku Dagmar Burešovú (Táňa Pauhofová). Tá sa rozhodla obhajovať Palachovu česť a vyhovieť tak žiadosti jeho brata (Petr Stach) i matky (Jaroslava Pokorná) po tom, čo sa v prejave poslanca Viléma Nového (Martin Huba) objavili konšpiračné teórie o „studenom ohni“ a z Palacha robili obyčajného psychopata.
Dagmar Burešová stále neochvejne získava materiály a svedkov, ktorí by pomohli očistiť Palachovo meno a odsúdiť poslanca Nového za urážku na cti, no zdá sa, že všetko ide proti nej. Kvôli prevzatiu tohto prípadu má dokonca problémy v práci i jej manžel Radim (Jan Budař). Aby toho nebolo málo advokátka musí súperiť aj so zradou jej blízkeho spolupracovníka. Napriek tomu jej odhodlanie a odvaha bojovať za spravodlivosť priamoúmerne rastú spolu s pádmi.
Burešová: „Zajímala by mne jedna věc – proč to děláte? Chápu, že ve vězení vám šlo o život, ale… teď? O co vám jde teď?“
Nový: „O pravdu.“
Burešová: „Vy přece víte, že to všechno je lež.“
Nový: „Pani doktorko, vy tomu absolutně nerozumíte. Já jsem politik a pro politika je pravda to, co je prospěšné pro lid.“
V závere, napriek všetkej snahe i zvukovému záznamu, ktorý Nového jasne usvedčoval, súdny proces speje k vopred pripravenému scenáru. Podplatená sudkyňa totiž kvôli vízií lepšieho pracovného postu oznámi neočakávaný verdikt.
Posledné minúty filmu tvorcovia venovali zobrazeniu Dagmar Burešovej ako ženy, ktorá stráca ilúzie o tom, že spravodlivosť na svete ešte existuje a pravdepodobne premýšľa aj o svojom zlyhaní. Oproti tomu na strane druhej vidíme žialiacu matku, hľadajúcu svojho syna a jeho hrob, ktorí eštebáci nehanebne zničili.
Horiaci ker je spracovaný veľmi dynamicky a pochopiteľne i pre diváka menej vnímavého. Hlavné charaktery sú stvárnené veľmi dôveryhodne, čo je prvotným základom pre to, aby film dosiahol ešte vyššiu kvalitu. Paradoxné je, že napriek ťažkej problematike tvorcovia nezabudli ani na pár svetlých či humorných momentov. V žiadnom prípade však nedehonestujú jeho primárne posolstvo. Snímka je vystavaná veľmi realisticky a bez zbytočného pátosu tam, kde nemá byť a s primerane prejavenými emóciami na miestach, kde sú žiadané. Príbeh má otvorený koniec, čo môže bežný „lenivý“ divák považovať za negatívum, no iste viacerí ocenia, že majú možnosť vytvoriť si voľné pokračovanie.
Advokátka Dagmar Burešová sa v minulosti tiež venovala prípadom mnohých disidentov komunistického režimu a po Nežnej revolúcií sa stala prvou ministerkou spravodlivosti. V roku 2007 bola uvedená do právnickej siene slávy v rámci súťaže Právnik roka.
Režisérka Agnieszka Hollandová má na svojom konte mnohé filmy svetového formátu. Za najlepší je pokladaná snímka Európa, Európa a vysoké hodnotenie získal aj jej vojnový film V tme. Zaujímavosťou pri jej poslednom filme Horiaci ker je, že práve v čase upálenia Jána Palacha bola študentkou na FAMU v Prahe. Preto možno film pokladať sčasti aj za akési osobné svedectvo režisérky o danom období v československých dejinách.
Foto: hbo.cz