V tieni slávnych mužov
V každej sfére umenia sa nájde žena, ktorá zostala v tieni svojho slávneho manžela. To, že neboli rovnako uznávané neznamená, že by boli menej talentované. Neraz sa na neúspechu týchto žien podieľala patriarchálna spoločnosť neuznávajúca ženu za rovnako dobrú umelkyňu ako muža. Niekedy však dali prednosť materstvu a rozvíjaniu manželovho talentu a našli sa aj také, ktoré sa snažili z tohto tieňa vymaniť. Podobné osudy sprevádzali napríklad Courtney Love, Zeldu Fitzgeraldovej alebo Lýdiu Kratinu .
Kariéry Kurta Cobaina a Courtney Love sa spočiatku rozvíjali na rovnakej úrovni. Na začiatku ich vzťahu Courtney priatelia varovali pred možným ohrozením jej hudobné vzostupu. Ich varovania však brala na ľahkú váhu, čo sa jej neskôr aj vypomstilo. Z Kurta sa vydaní Nevermindu so singlom Smells Like Teen Spirit stala rocková hviezda. Courtney po pár mesiacoch otehotnela. V auguste 1992 porodila dcéru Francis Bean Cobain. Pár dní po pôrode vyšiel v magazíne Vanity Fair nelichotivý článok označujúci Courtney Love za zlatokopku z hudobného dna a obviňoval ju z brania heroínu počas tehotenstva. Courtney brala heroín počas prvých troch mesiacov tehotenstva pokiaľ nezistila že je tehotná. Po tomto zistení sa poradila z lekárom a podstúpila odvykaciu liečbu. Po vydaní článku sa o pár začala zaujímať sociálna starostlivosť a rozpútal sa súdny kolotoč. Po skončení procesov sa Courtney začala venovať skladaniu piesni. Výsledný album bol rovnako kvalitný ako ten Kurtov, no pokiaľ ho stihla vydať, Kurt spáchal samovraždu. Milovníci konšpiračných teórií dodnes tvrdia že v Kurtovej smrti má prsti práve Courtney. Je to vlastne paradox, pretože práve Courtney ho neustále zachraňovala od predávkovania sa heroínom. Po Kurtovej smrti vydala tri albumy so svojou kapelou Hole, jeden sólový album a dokonca obnovila svoju hereckú kariéru, pričom bola nominovaná na Zlatý glóbus za film Ľud verzus Larry Flynt. No napriek úspechom je neustále porovnávaná so svojím zosnulým manželom a obviňovaná z jeho smrti.
Bohémskym životom žila aj Zelda Fitzgerald, rodená Sayrová. Bola dcérou sudcu najvyššieho súdu v štáte Alabama. V roku 1931, po trojročnej známosti, uzavrela manželstvo so Scottom Fitzgeraldom. Ten sa stal slávnym vďaka románu Veľký Gatsby. Kniha však nepriniesla Scottovi len úspech, ale aj uznanie. Zelda písala poviedky, ktoré boli verejne obľúbené. Začali sa stretávať s najvýznamnejšími umelcami tej doby, ako bol Ernst Hamingway , a stali sa vyhľadávaným párom na všetkých večierkoch v New Yorku. V tom období sa začali prejavovať u Scotta problémy s alkoholom. Veľakrát siahal po pohári dobrej whisky. Zelda prepadla zúfalstvu, aj keď na verejnosti vystupovala vždy ako veselá a spokojná. Jej muž však začal vykrádať jej denníky a ich súkromný život použil vo svojich knihách. To ju však priviedlo až na kliniku, kde jej bola diagnostikovaná schizofrénia. Na psychiatri napísala svoje jediné, knižne vydané dielo. Bol to polo autobiografický román s názvom Zachráň mi valčík. Týmto počinom sa chcela dostať s mužovho tieňa, no verejnosť jej knihu neprijala. Z nákladu tritisíc kníh sa predalo len pár kusov. Kritici až v sedemdesiatich rokoch minulého storočia uznali jej talent. Knihu nazvali románom odvážnej ženy, ktorá si spomína na vlastné prehry. Zelda nepatrila len medzi symboly divokých dvadsiatich rokov, ale posmrtne sa stala aj ikonou feministického hnutia, pre ktoré bola martýrkou arogantného manžela.
Na rozdiel od vyššie spomínaných dám bola Lýdia Kratina vzornou a starostlivou manželkou. Svoj talent obetovala, a tak plne nerozvinula v prospech svojho manžela Kolomana Sokola.
Lýdia sa narodila 26. júna 1907 v New Yorku do umeleckej rodiny- jej otec bol sochár, mama študovala umenie v Paríži. Spolu s bratom Georgom sa rozhodli pokračovať v rodinnej tradícií. George sa uchýlil k sochárstvu, zatiaľ čo Lýdia k výtvarnému umeniu. V roku 1930 začala študovať grafiku na Akadémií výtvarných umení v Prahe, kde spoznala svoju osudovú lásku Kolomana Sokola. Spolu sa vydali na cesty naprieč Slovenskom, čo Lýdiu inšpirovalo k tvorbe. Tvorila pomocou suchej ihly, drevorezu, linorezu a leptu, jej námety boli prevažne prírodne a ľudové. V roku 1933 uzavrela manželstvo s Kolomanom. Neskôr žili v Prahe, Paríži, dlhšie v Mexiku. Tam Koloman zaznamenal výrazný úspech a okrem toho učil na Akadémií výtvarných umení, odbor grafiku. Lýdiu Mexiko a jeho ľud inšpiroval k tvorbe pestrých akvarelov. Univerzita mala problém s vyplácaním mzdy a Koloman pár mesiacov učil len za prísľub platu. Definitívne rozhodnutie presťahovať sa padlo kvôli Lýdiinmu zdravotnému stavu. Manželia odišli do New Yorku, kde žila Lýdiina rodina. Po vojne sa presťahovali na dva roky do Bratislavy. Neskôr sa vrátili do USA, Kolomanovi sa v tvorbe ale moc nedarilo, a tak sa živiteľkou rodiny stala Lýdia, ktorá učila výtvarné umenie. Napriek tomu bola stále silnou oporou svojmu manželovi až do jeho smrti v roku 2003. Na jej výtvarné umenie sa však nezabudlo. Aj v týchto dňoch prebieha výstava v Galérii Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši s názvom Lídia Kratina Sokol a Koloman, ktorá je prierezom jej života a tvorby.
Foto: historyandwomen.com, tfsimon.com, courtney-love.org