Veľké sťahovanie Ružomberčanov
Každé, aspoň ako tak prosperujúce mesto má tendenciu rásť. Zväčšuje sa jeho rozloha, pribúdajú obyvatelia a aj v rámci krajiny sa stáva významnejším. Jedným z takýchto miest bol kedysi aj Ružomberok. Až do chvíle, kedy síce neprestal rásť, ale ľudia začali z neho odchádzať.
Občas sa v tlači spomína ako metropola Dolného Liptova. Znie to veľkolepo, ale neprimerane. Aspoň vzhľadom na súčasnosť, pretože Ružomberok kedysi metropolou naozaj bol. A nielen regionálnou, ale aj kultúrnou a hlavne priemyselnou. Lenže odvtedy, ako sa skončil zlatý vek komínov, pretieklo čističkou pod mestom veľa vody i všeličoho iného. Lebo aj keď už Ružomberok nie je celulózo-bavlnárskou Mekkou, z niekoľkých komínov sa ešte stále dymí. Mesto značne obmedzilo svoje priemyselné aktivity, no ani napriek tomu nezačalo stagnovať. Každý obyvateľ, ale aj návštevník, vidí, ako prosperuje. Ruža možno nepúšťa nové puky zo dňa na deň, ale z roka na rok určite. Pribúdajú služby, rekonštruujú sa kultúrne pamiatky a investuje sa do nového budúcnosti – cestovného ruchu.
Na prvý pohľad to vyzerá veľmi dobre, no ani toto všetko nedokáže vytiahnuť krivku počtu obyvateľov zo záporných hodnôt, a tak Ružomberčanov každým rokom pomaly ubúda. Začalo to v roku 2000, kedy sa, ako sa zdá, prelomili nielen tisícročia, ale aj čosi iné. Na začiatku milénia žilo v Meste ruží podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky niečo cez 31-tisíc ľudí. V priebehu roka klesol tento počet o neuveriteľných 700. Mesto pritom nepostihla žiadna prírodná ani iná katastrofa. Nové tisícročie znamenalo veľký obrat. Od jeho začiatku počet obyvateľov neprestajne klesá. Dnes už nedosahuje ani 30-tisíc.
Príčina je veľmi paradoxná. Mesto sa rozrastá, no ľudia nemajú kde bývať. Aspoň nie podľa svojich predstáv. Veľa rodín túži po vlastnom dome, ktorý si v Ružomberku nemajú kde postaviť. Preto odchádzajú z rodného mesta a hľadajú alternatívu, najčastejšie v okolitých dedinách. Mnohí tvrdia, že sa to deje aj preto, lebo sa z ulíc vytratila atmosféra. Dokonca aj návštevníci hovoria, že Ružomberok už nie je to, čo býval. Vraj to cítiť – obrazne aj doslova.
Čo sa týka atmosféry, tú sľúbil napraviť nový primátor. Problém s nedostatkom domov možno vyrieši projekt Kalvária. To však znamená koniec jediného vleku v meste a zrejme aj nedeľných prechádzok. Nebude to na úkor atmosféry? Asi by bolo lepšie hľadať riešenie niekde uprostred. Dokonca uprostred samotného mesta na pravom brehu Revúcej. Rodinné domy by tam určite plnili svoju funkciu lepšie ako hnijúce zvyšky niekdajšieho industriálneho kolosu. Veď už asi nikto neverí, že sa výroba znova rozbehne a každému pridelia byt s umakartovým jadrom a hnedými roletami.