Vláda šacha Rezu Pahlavího skončila, oslabený Irán začína pomaly naberať na sile
Poľský novinár Ryszard Kapuściński sa počas svojho života púšťal do skutočne neľahkých tém. Veľa cestoval, spoznával rôzne kultúry, miesta a krajiny, do ktorých by sa viacerí novinári ani neodvážili vstúpiť. Napríklad do takého Iránu.
Ryszard Kapuściński bol vyhlásený za najväčšieho novinára 20. storočia, a to aj vďaka svojej odvahe písať o vojnách v ich ústredí. Dokonca bol svedkom dvadsiatich siedmich prevratov a revolúcií. Jednu z nich zaznamenáva vo svojej knihe s názvom Šachinšach, kde čitateľom približuje vládu a pád povýšeneckého iránskeho šacha Mohameda Rezu Pahlavího.
Irán je štát nachádzajúci sa v juhozápadnej Ázii. Viacerí si ho predstavujeme ako krajinu zmietanú vojnami a sfanatizovanú náboženskými zásadami islamu. V zásade o ňom ale nič nevieme. Veď Irán je predsa tak ďaleko…
Autor nám vo svojej reportážnej knihe predstavuje revolúciu v Iráne a nastavuje tak zrkadlo jeho poslednému vládcovi, ktorý na trón nastúpil ako dvadsaťdvaročný. Šach si priazeň ľudu získal najmä tým, že bol odporcom Sovietskeho zväzu. Avšak neskôr, počas svojej vlády, ľuďom neustále svojimi činmi dokazoval, že nepozná vlastnú krajinu.
Poslednou ranou, ktorú uštedril iránskemu ľudu s cieľom udržať si moc bolo, že tesne pred svojim pádom založil v Iráne tajnú políciu SAVAK. Násilné potlačovanie obyvateľstva, porušovanie ľudských práv, korupcia a život v prepychu, to všetko neodkladne viedlo k revolúcii.
Čo však predchádzalo vzniku takéhoto vládcu? Komu sa chcel najväčšmi priblížiť? Koho sa snažil napodobniť?
Ryszard Kapuściński sa ale v knihe nevenuje len vládcovi a revolúcii, no miestami opisuje aj iránsky národ, jeho kultúru a neštíti sa načrtnúť i jeho zlyhania a neskoršie úspechy. Čitateľom tiež útržkovito približuje Irán aj v historickom kontexte. Okrem iného píše napríklad o vzťahu medzi špecifickým vládnutím monarchie a náboženstva, ešte za čias perzskej dynastie Safíjovcov.
Medzi riadkami sa tak čitateľovi naskytá otázka – ako veľmi dokáže načechriť vodu šach usilujúci sa presadiť vlastnú totálnu moc? Ryszard Kapuściński na túto otázku priamo neodpovedá. A ani nemusí. „Pokúšal sa strieľať a pokúšal sa demokratizovať, raz zatváral do väzníc, raz prepúšťal na slobodu, jedných odstránil, iných povýšil, raz sa vyhrážal, inokedy chválil. Všetko bolo márne. Ľudia už šacha jednoducho nechceli, nechceli takúto vládu.“ (s. 128)
A tak vznikla v hlavnom meste Iránu revolúcia.
Kniha Šachinšach (Absynt 2016, Prekliati reportéri) je útla, má len 153 strán, no na sile jej to určite neuberá. Autorov dar spočíval v zrozumiteľnosti, dokázal jasne vyobraziť aj ten najzložitejší poznatok či informáciu, ktorú získal.
Jeho knihy sa tak stávajú atraktívne aj pre čitateľov, ktorí sa v danej téme veľmi nevyznajú. Pretože práve Ryszard Kapuściński je jedným z tých autorov, čo im všetko vyrozpráva.
Pre časopis Zumag sa ku knihe vyjadril aj spoluzakladateľ vydavateľstva Absynt, Filip Ostrowski: „Kapuściński bol majster reportáže, vedel ľahko podať ťažké svedectvá. Jeho Šachinšach sa nečíta ako nudná kniha o dejinách, ale ako pútavý príbeh o revolúcii v Iráne a o revolučnom mechanizme, ktorý by mohol rovnako dobre fungovať aj inde.“
Alexandra Jurišová
