Voda je živel, ostatné je drina
Nie je to klasika ako futbal a ani davová psychóza ako hokej. Málokto vie, o čo presne ide pri tomto športe, a takmer nikto netuší, že i my máme svojich reprezentantov. O vode, vlnách, drine a plachtách sme sa rozprávali s majsterkou a majstrom Slovenska v jachtingu Nikolou Očenášovou (19) a Lukášom Zungovským (24).
1. Jachty. Väčšinou sa všetkým vybavia boháči, veľké party a krásne ženy. Ako to však je naozaj? Čo všetko jachting ako šport obnáša?
Lukáš: Všetci si myslia, že jachting je vozenie na loďke, krásne ženy okolo a dobrá hudba. Ale to je úplne mylná predstava. Je však podstatný rozdiel medzi jachtami a jachtingom. Jachty su obrovské motorové lode, ktoré nemajú plachtu. Sú to tie, na ktorých sa chodia predvádzať celebrity a milionári a každý o tom číta v bulvári. Preto prevláda mienka, že jachty sú o ženách a party, avšak ako šport jachting s týmto nemá absolútne nič spoločné. My k tomu potrebujeme iba vietor, vodu a samozrejme naše schopnosti.
Nikola: Človek musí mať niečo v sebe a hlavne veľa peňazí alebo dobrého sponzora, pretože keď máš veľa peňazí, môžeš chodiť. Každý víkend niekde preč na vode. Nie si obyčajné dieťa, nechodíš fajčiť za školu, celý svoj čas stráviš na lodi.
2. Od Slovenska ako vnútrozemnej krajiny by asi málokto čakal reprezentantov v jachtingu. Povedzte, ako ste sa k tomu dostali vy?
Nikola: Bol to môj otec, teda Lukášov strýko. Raz išiel na Oravu na chatku a tam sa prvý krát dostal k loďke. Bolo to ešte za komunizmu a preto jazdili iba na našich vodách, na Orave alebo Liptovskej Mare. Nemohli nikam vycestovať, aby sa tomu viac venovali. A keď padol režim, narodili sme sa my a stali sme sa ich novou nádejou.
3. Začiatky bývajú vo všeobecnosti vždy náročné. Aké boli tie vaše?
Nikola: Mali sme trénera, ale to nebol taký klasický tréner ako napríklad na tenise. Väčšinou bývajú trénermi rodičia, ale naši to nevedeli tak vrcholovo. Preto nás doviedli k Poliakom, ktorí majú more a od nich sme sa mali sami naučiť.
Lukáš: V podstate sme teda trénovali každý sám. Mali sme síce trénera, ale ten nám len niečo vysvetlil a bolo na nás ako si jeho rady vezmeme a natrénujeme . Učili sme sa tvrdo v praxi. Museli sme sledovať tých lepších a tak zisťovať prečo ten druhý ide rýchlejšie, čo robí ako tú loď riadi. Všetko to boli vlastné skúsenosti a pozorovania.
4. Trénovali ste aj na Slovensku i keď jachting sa originálne má praktizovať na mori. V čom spočíva rozdiel medzi vnútrozemnými vodami a otvoreným morom?
Lukáš: Rozdiel v jazdení vo vnútrozemí je hlavne v tom, že všetky jazerá a priehrady sú oproti moru príliš malé a nefúka tu rovnako dobrý vietor ako na mori. Najpodstatnejší rozdiel je však vo vlnách. Vo vnútrozemí sú krátke a rýchlo sa lámu, zatiaľ čo na mori sú dlhé a tiahle. Keď na mori chytíš dobru vlnu, môžeš na nej predbehnúť aj viac lodí, čo sa vo vnútrozemí nedá, lebo sa vlna hneď zlomí. Tí, čo jazdia celý život na mori, to na vlnách oveľa lepšie vedia ako my, čo sme sa začínali učiť na jazerách.
Nikola: Rozdiel je samozrejme aj v pretekoch a v konkurencii. Pri mori je konkurencia pochopiteľne oveľa väčšia. Na Slovensku sme iba my, čo sa poznáme, prípadne Poliaci, ktorí sú nám tiež viac menej známi. Je totiž pár pretekov, na ktorých jazdia iba Slováci, Poliaci a Česi a nikto iný. Pri mori je to už o niečom inom. Bývajú tam obrovské preteky, ktorých sa zúčastní aj osemsto lodiek.
5. Víťazstvo chutí každému. Čo považujete za váš najlepší úspech, z ktorého ste mali najväčšiu radosť?
Lukáš: Najväčšiu radosť som mal, keď som sa ráno zobudil a fúkal vietor tak dvadsať metrov za sekundu a mínus dvadsaťpäť stupňov Celzia (smiech). Úspechov však bolo veľa, no najviac som sa tešil majstrovi Slovenska a takisto aj keď som sa stal najlepším jachtárom Slovenska roku 1998.
Nikola: Takisto som bola majsterka Slovenska, ale to sa opakovala rok čo rok, a preto to už za až taký veľký úspech nepovažujem. Pre mňa osobne bolo najkrajšie tretie miesto v Dubaji.
6. Hovorí sa, že šport je poriadna drina, avšak človek pri ňom zažije aj mnoho krásneho. Prezraďte váš zážitok, na ktorý najradšej spomínate.
Lukáš: Keď je človek každý víkend niekde preč, tak sa po čase nazbiera toľko zážitkov, že ani nevie, na čo má najviac spomínať. Najlepšie asi boli sústredenia v Čechách. To bol týždeň bez rodičov a skvelá partia chalanov. Doobeda sme mávali tréningy na vode a kondičné na suchu. No a večerný život, to hádam ani nemusím opisovať.
Nikola: Zážitkov bolo naozaj veľmi veľa. Vďaka jachtingu som mohla veľa cestovať a spoznávať nové krajiny. To bol naozaj skvelý zážitok.
7. Lukáš, o tebe viem, že sa jachtingu už tak aktívne nevenuješ, ale aj tak ťa to stále drží. Čomu v súvislosti s ním sa momentálne venuješ?
Lukáš: Už sa nezaoberám okruhovým jachtingom, teda tým súťažným, ale námorným, kde je minimálne osem ľudí posádky. To sú tie veľké kajutové lode, ktoré každý môže vidieť na mori a je to iba taký relax, skôr dovolenky.
