XS-ká nám nechajte!

Obezita a anorexia sú dva kontrastné problémy, ktoré obťažujú ľudskú populáciu. Amerika, postihnutá epidémiou obezity, vysiela mobilizujúce signály, povinne zavádza do jedálnych lístkov v reštauráciách informácie o kalóriach, ktoré to či ono jedlo obsahuje, vyrába obrovské autá a lamentuje nad fastfoodmi a svojimi čoraz objemnejšími obyvateľmi. Skvelým biznisom môžu svoju prácu nazvať lekári, ktorí tým, čo majú snahu zlepšiť svoj životný štýl, podväzujú žalúdky. Obamovci si dávajú záväzky odstrániť detskú tučnotu. Amerika vyhlásila vojnu. Nie ľuďom. Obezite.

Na druhej strane je stále omieľaný a v časopisoch rozoberaný, donekonečna sa opakujúci problém anorexie najmä mladých dievčat, ktoré sa v túžbe vyzerať ako modelky z mól, dokážu primäť k neuveriteľným výkonom, samozrejme, bez jedla. Každý z nás už určite prečítal a nie jednu zarážajúcu spoveď anorektičky alebo bulimičky v niektorom z lifestylových magazínov. Opäť bliká alarm a prejavuje sa ochota to riešiť. Niektoré veľké značky preto koketujú s myšlienkou vyhodiť najmenšiu dámsku konfekčnú veľkosť, teda 34 alebo XS, a vyrábať iba od veľkosti 36, teda S. Obdivuhodná myšlienka. Je naozaj chvályhodné, že je tu ochota pomôcť. Ako však k tomu prídu dievčatá, či mladé ženy, ktoré majú veľkosť XS aj bez toho aby držali drastické diéty? Tie, ktoré môžu aj o jedenástej večer zjesť celú čokoládu či vyprážaný rezeň? Nakupovať v detských obchodoch je nereálne a takisto je nepríjemné nosiť oblečenie, ktoré je priveľké. Metabolizmus nebude vždy rovnaký, s vekom bude klesať jeho výkonnosť, ale kým je, umožnime tým, ktoré si to môžu dovoliť, nosiť to, čo im sadne.

Sme rozdielne a každá z nás chce byť čo najkrajšia a najvýnimočnejšia, ale každá z nás by si rovnako mala uvedomiť aj svoje možnosti. Nie je to veľkosťami, ale zdravým rozumom, rodinou, v ktorej žijeme a ľuďmi, ktorí nás každý deň obklopujú. Je to rovnaké ako pri obezite, je to na nás.