Život podľa Dana
V roku 2007 nám spoza „veľkej mláky“ okrem iných viac aj menej úspešných filmov priplávala rodinná komédia Dan in real life, od režiséra Pera Hedgesa. Zachytáva príbeh spisovateľa Dana (Steve Carell), ktorý sa živí písaním stĺpčekov plných rád do života. Paradoxom je, že on sám si s ním ťažko radí. Po smrti manželky vychováva tri pubertálne dcéry, z čoho aj pramení mnoho situačného humoru. Rodina spoločne vyrazí na tradičné prázdniny ku starým rodičom, kde sa stretne celá veľká rodina, vrátane Danových súrodencov ich a detí. V kníhkupectve sa Dan náhodou stretne s očarujúcou Mary (Juliette Binoche). Veľmi dobre si spolu rozumejú, avšak zistí, že je zadaná. Aké veľké je jeho prekvapenie, keď sa vráti domov a príde na to, že Mary je priateľkou jeho brata Mitcha- sukničkára, a ostáva s nimi. Ich nedávne spoločné stretnutie taja.
Napriek tomu sa Dan nemôže ubrániť žiarlivosti. Jeho rodina postrehne, že sa s ním niečo deje. Matka sa mu snaží pomôcť tým, že mu dohodne stretnutie so starou známou Ruty. Je to krásna, ale plytká žena. S Mary a bratom Mitchom idú na rande vo štvorici. Dan s Ruty flirtuje, aby vzbudil žiarlivosť u Mary. Tá si nechce priznať, že miluje Dana. Keď zistí, že najlepšie Mitchove „hlášky“ sú z Danovej knihy, už nechce nič predstierať. Rozíde sa s Mitchom a odchádza. Dan, v ktorom vzbudila úprimné city si nevie pomôcť a beží za ňou. Stretnú sa na bowlingu a majú tajné rande. Tak, ako je to americkým filmom vlastné, objaví ich tam Danova rodina, ktorá sa prišla zahrať. Ten si uvedomí ako pochybil. Ospravedlní sa bratovi, aj svojim dcéram, ktoré zanedbával a zakazoval im to, čo sám porušoval. (Jeho dcéra Carry nemohla chodiť s chlapcom, do ktorého sa zamilovala po troch dňoch.) Samozrejme, nemôže chýbať happy end. Rodina utužila svoje vzťahy. Mitch sa dal dokopy s charakterovo podobnou Ruty a Mary sa stala ženou večne problémového Dana. Kto by to bol čakal ? =)
V zásade nemám filmovému prevedeniu Život podľa Dana čo vytknúť. Musím však tiež dopredu upozorniť, že to nie je nič pre náročného diváka. Oceňujem, že si autor odpustil vo filmoch stále častejšie posteľové scény a že poukázal na silnú jednotu rodiny, napriek nedokonalostiam a prešľapom jej členov. Podľa môjho názoru bolo šťastné aj herecké obsadenie a celkové vykreslenie postáv. Film sa môže pokojne stať pohodovým spoločníkom na dlhé zimné večery v kruhu priateľov či rodiny.
Foto: Internet