Zlato z majstrovstiev sveta je pre Tótha len ďalší schodík
Historický titul berie slovenský chodec ako prirodzené vyústenie dlhoročnej driny. Ďalšou výzvou je zlato z olympiády v brazílskom Riu. „Minimálne sa o to pokúsim,“ tvrdí.
29. augusta 2015 v skorých ranných hodinách nášho času oslavujú fanúšikovia na Slovensku prvú atletickú zlatú medailu z MS v ére samostatnosti. Chodec Matej Tóth v Pekingu suverénne ovládol 50 km trať a zvíťazil systémom štart – cieľ s obrovským, takmer dvojminútovým náskokom pred konkurenciou.
Tóth si záver vyslovene užíval a do cieľa prišiel s úsmevom na tvári. Líder tohtoročných svetových tabuliek po pretekoch vyhlásil, že to bola jeho najjednoduchšia päťdesiatka v živote.
“Ešte pred mesiacom by som povedal, že majster sveta je nejaký poloboh, no teraz, keď som to dosiahol ja, tak si hovorím, že by to mohol dokázať hocikto,” povedal skromne pre TASR po návrate domov.
Krok po kroku
Matej Tóth začínal s chôdzou v roku 1996 ako 13-ročný pod vedením trénera Petra Mečiara. Od začiatku mu tento šport učaroval a už v roku 1999 na MS do 17 rokov dosiahol skvelé 8.miesto v chôdzi na 10 000 m.
Postupne sa cez úspechy v mládežníckych kategóriách dokázal prepracovať až do seniorskej reprezentácie Slovenska a v roku 2004 po prvýkrát štartoval na OH v Aténach, vtedy ešte na 20 km trati. Na dvadsiatke dosiahol najväčší úspech na ME 2006 v Gӧteborgu, kde dopochodoval na 6.mieste a o štyri roky neskôr v Barcelone finišoval siedmy. Na MS je jeho strop na dvadsiatke 9.miesto z Berlína 2009.
Práve v Berlíne s vtedajším trénerom Jurajom Benčíkom skúsili experiment s päťdesiatkou, na ktorej Matej skončil desiaty. O dva roky neskôr v Daegu si dvojkombináciu zopakoval, no päťdesiatku vzdal. Je to dodnes jeho jediná päťdesiatka, ktorú nedokončil.
V olympijskom roku 2012 vsadil na jednu kartu a vyplatilo sa. V Londýne si vybral len 50 km a skončil siedmy. Na MS v Moskve 2013 sa rozhodol znovu iba pre päťdesiatku a finišoval na výbornom piatom mieste. Vlani na rovnakej trati získal titul vicemajstra Európy v Zurichu a tento rok sa mu podarilo siahnuť až na zlato z pekinských MS. Posledné úspechy zaznamenal už pod vedením nového trénera Mateja Spišiaka, s ktorým začal spolupracovať v roku 2013.
„Je to skvelý pocit, fantázia a určite si to užívam. No už veľakrát som hovoril, že keď dosiahnem takýto míľnik vo svojej kariére, tak tým, že sa na to človek pripravuje veľa rokov a u mňa úspechy prichádzajú tak postupne, schodík po schodíku, tak mne to príde už také normálne. Keď to dosiahne nejaký Maťo Tóth zo Slovenska, tak to nemôže byť nič výnimočné. Aj keď si uvedomujem, že toto už naozaj výnimočné je, no nepríde mi, že som teraz niečo viac, alebo nadčlovek,” vysvetlil čerstvý svetový šampión.
Ešte dlhá cesta
Matejov veľký vzor Jozef Pribilinec získal zlato aj striebro na ME. Víťazstvo z majstrovstiev sveta mu ale chýba. Dvakrát po sebe bral „len“ striebro, vždy na kratšej dvadsaťkilometrovej trati. V tomto ohľade už teda Tóth svoj vzor prekonal. Pribilinec je však stále rekordérom, vďaka svojmu historickému víťazstvu na trati olympijskej dvadsiatky v Soule 1988. Bola to prvá chodecká a zároveň atletická zlatá medaila pre Slovensko, dodnes jediná.
Od Tótha sa očakáva, že by sa v budúcoročnom Riu mohol stať po Pribilincovi druhým slovenským olympijským víťazom v atletike. Minimálne siahnuť po jednej z medailí.
“Bolo by krásne vyhrať olympijské zlato, ale je to ešte dlhá cesta. Ešte ma čaká veľa, veľa kilometrov a v prvom rade musím byť zdravý. To je najpodstatnejšie, potom musí aj príprava vyjsť tak ako teraz. Ak sa to podarí, verím, že sa o to minimálne pokúsim. Šport je však vrtkavý, môže sa všeličo skomplikovať, no my s trénerom sa to pokúsime nastaviť tak, aby bola v Riu top forma.”
Na olympiáde Tóth nebude žiadnym nováčikom. Nasledujúca bude už jeho štvrtou. Dočkáme sa po dvadsiatich ôsmych rokoch ďalšieho olympijského zlata z kráľovnej športov?
