Chiara Luce Badano Boh ma predsa miluje!
Aby človek prežil niečo výnimočné, netreba nikam chodiť, ba ani vnárať sa do sveta science fiction. Stačí mať po ruke útlu knižočku nemeckých autorov Gudrun Griesmayr a Stefana Liesenfelda. Príbeh, ktorý opisujú, fantáziu nepotrebuje. Je plný ľudskosti, lásky a Božej prítomnosti.
Chiaru Badano už od malička rodičia viedli k živej viere, čo sa odrazilo na jej výnimočnom vzťahu s Ježišom. Svoju neobyčajnosť prejavovala v akomkoľvek kontakte s okolím. Od momentu, keď jej vychovávateľky v škôlke ukázali na diapozitívoch život detí v rozvojových krajinách, snívala o kariére detskej lekárky v Afrike. Prekypovala životom a ľuďom naokolo rozdávala radosť a úsmevy. Mala rada prírodu a zdravý pohyb – plávala, bicyklovala, hrala tenis. Charakterizovala ju tiež pravdovravnosť, zmysel pre spravodlivosť a skromnosť.
Krátky životopis zachytáva životnú púť mladej Talianky, ktorá sa vďaka svojmu správaniu stala 25. septembra 2010 blahoslavenou. Keďže ide o skutočnú udalosť, dej je veľmi priamy a predvídateľný. Nijako však nestráca na kvalite. Chiara Luce svojím spôsobom uľahčila prácu autorom, pretože to, čo vyžaruje z jej slov a skutkov, nepotrebuje ďalšie komentáre.
Mala iba sedemnásť rokov, keď jej lekári diagnostikovali rakovinu kostí. Podrobila sa operácii, no tá nedopadla podľa predstáv lekárov. Museli rodičom oznámiť, že ich dcéra sa nevylieči. Pokoj a rozvaha, s akou Chiara prijala svoj zdravotný stav, svedčí o jej vyspelosti. „Povedala len: ,Mama, teraz nie,’…„Nakoniec mi povedala: ,Teraz môžeš hovoriť.‘ Jej tvár bola znova taká ako zvyčajne, uvoľnená a žiariaca.“
Nastúpili silné bolesti spôsobené metastázami na mieche. V rozhovore často prejavovala nesebeckosť: „Vieš, mama, ja už nemôžem behať, ale napriek tomu chcem ako na olympijských hrách odovzdať pochodeň mladým. Majú len jeden život a oplatí sa prežiť ho dobre.“ Na jej otázku, čo bude robiť, keď tu Chiara už nebude, odpovedala: „Mami, spoľahni sa na Boha, tým si urobila všetko. Keď ma budeš hľadať, pozri sa na nebo, nájdeš ma na nejakej malej hviezde.“
Aj svoje posledné slová adresovala rodičom: „Čau, mama, buď šťastná, pretože aj ja som šťastná.“
Od Chiary Lubichovej z katolíckeho Hnutia fokoláre dostala Chiara Badano druhé „krstné“ meno Luce – Svetlo. Cirkev ju blahorečila len dvadsať rokov po smrti. V slovenčine vydalo knihu vydavateľstvo LÚČ v roku 2011.
Foto: http://www.postoy.sk/svata_tinedzerka