Ministerstvo obrany sa vracia k zámeru zbaviť sa lukratívnych Klimatických kúpeľov v Tatranských Matliaroch. Necelé dva týždne po menovaní novej vlády podpísalo zmluvu, ktorou ich dáva do dražby. Aj keď o odpredaj sa neúspešne pokúšalo už v minulosti, keď sa hovorilo najmä o podhodnotenej cene, požadovaná suma je tentoraz opäť nižšia. Po trojročnej prestávke v pokusoch o odpredaj znížil rezort cenu kúpeľov o ďalší milión eur.

V hre je pritom lukratívnych desať hektárov pozemkov v Tatrách len dva kilometre od Tatranskej Lomnice, ktorý liečebňu obklopuje. O odpredaji rozhodla ešte prvá Ficova vláda v roku 2008 a dvakrát sa ich pokúšala predať hneď nasledujúci rok, no bez úspechu. Tentoraz chce obrana skúsiť dražbu kúpeľov, ktoré rozdelila na tri časti. Ako prvá prišla na rad najmenšia časť – Letný detský tábor s rozlohou takmer 90 árov.

Zlomková cena

Zarážajúca je najmä suma, za ktorú štátny majetok ponúka. Hoci ceny pozemkov v Tatrách sa šplhajú aj k niekoľkým stovkám eur za meter štvorcový, vyvolávajúca cena za meter je v tomto prípade necelých 49 eur. ,,Táto cena je naozaj dosť nízka aj vzhľadom na to, že sa jedná o zastavané plochy objektmi, ktoré majú taktiež svoju hodnotu. Samozrejme, že pre určenie trhovej hodnoty je potrebné vychádzať aj zo skutkového stavu ponúkaných nehnuteľností, ale odhliadnuc od toho, v akom stave sa tieto nachádzajú, určite by sa cena za meter štvorcový v takejto lokalite pri vyvolávacej cene mohla rádovo pohybovať aspoň v rozmedzí od 80 až 100 eur na štvorcový meter,” hovorí realitný maklér Miroslav Klein zo spoločnosti Reality Tatry.

Ako ďalej dodáva, všetko je na znalcovi, ktorý sa pod takýto posudok podpísal. Podľa rezortu obrany je však posudok Žilinskej univerzity z januára v poriadku, keďže sa spolieha na to, že výsledná suma dražby sa ešte zvýši. ,,Samotná verejná dražba predstavuje potenciálnu možnosť dosiahnuť vyššiu kúpnu cenu vzhľadom na predpokladané konkurenčné ponuky zúčastnených záujemcov,” odkázal poverený hovorca rezortu Milan Vanga.

Keďže rezort v budúcnosti ráta aj s dražbou zvyšných dvoch častí kúpeľov, posudok ohodnotil aj tie. Výsledná cena by mala dosiahnuť ledva 5 miliónov eur, hoci len pred troma rokmi sa hovorilo o šiestich miliónoch, pričom aj to už vyvolávalo debatu o neefektivite. Odborník na verejné obstarávanie Jiří Vlach z Transparency International Slovensko hovorí, že zlacňovanie majetku štátu po neúspešnom predaji je len ťažko odkontrolovateľné.

,,Nie je na to žiadny predpis, ktorý by hovoril, o koľko by mal byť opakovane ponúkaný majetok zlacnený. To, či je miliónový rozdiel v tomto prípade primeraný, je len na zvážení predávajúceho,” upozorňuje Vlach.

Aj keď Matliare sú mimo prevádzky už od roku 2010 a hlavným dôvodom bola zastaranosť niektorých budov, realitný maklér hovorí, že ponúkajú viacero výhod. ,,Určite sa jedná o zaujímavú ponuku pre dražiteľov, pretože dostať sa dnes k pozemkom s kompletnými inžinierskymi sieťami na pozemku s charakterom pozemku zastavanej plochy takmer 6700 metrov štvorcových, ktorú už nie je potrebné vyňať z pôdneho fondu a okrem toho je pre tento účel toto zariadenie predurčené, tak pre investorov nie je nad čím rozmýšľať a nemali by si túto ponuku nechať ujsť,” hodnotí Klein.

S kladivkom za dverami

Pochybnosti vyvoláva taktiež forma, ktorou má k odpredaju dôjsť. Napriek vysokej hodnote majetku totiž nepôjde o žiadnu elektronickú aukciu, ale o klasickú dražbu s kladivkom za zatvorenými dverami, ktorá sa v sídle Vojenských zdravotníckych zariadení (VZZ) uskutoční už dnes. Zabezpečiť ju má súkromná firma PRO Dražobná, ktorej za to rezort obrany zaplatí deväťtisíc eur.

Keďže za kúpele zodpovedajú VZZ a nie priamo rezort, Vlach hovorí, že práve vďaka tomu sa na ich odpredaj nevzťahuje zákon o správe majetku štátu, a teda k elektronickej dražbe nie sú viazané. Rovnaké vysvetlenie ponúka aj rezort obrany. ,,Zdôrazňujeme, že externú dražobnú spoločnosť si „nenajalo“ ministerstvo obrany, ale VZZ ako samostatný právny subjekt, ktorý koná vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť,” odkázal Vanga s tým, že forma odpredaja rešpektuje zákon aj stanovy spoločnosti.

Ministerstvo však na nutnosti odpredaja kúpeľov trvá. Poukazuje totiž najmä na fakt, že len za ostatné dva roky sa náklady na ich základnú prevádzku vyšplhali na 523-tisíc eur. ,,Pravidelne vynakladané finančné zdroje na základné udržiavanie objektov prevádzky zaťažujú významne ročný rozpočet VZZ a zároveň znižujú celkový potenciálny výnos z odpredaja prevádzky v prípade neúspešnosti aj tretieho kola odpredaja,” tvrdí Vanga.

Napriek týmto faktom a dvom neúspešným pokusom o predaj však o jeho ďalšom kole príliš neinformovalo. Zmienka o dražbe sa nenachádza ani na ministerskej stránke. Zverejnili ju len na webe VZZ, v notárskom registri dražieb a formou jediného inzerátu v dennej tlači.

Smer za tým údajne nie je

Zároveň tiež odmieta, že by obnovená snaha o odpredaj súvisela s nástupom Martina Glváča (Smer) do ministerskej stoličky. Aj keď zadanie dražby prišlo necelý mesiac po voľbách, predstavenstvo VZZ ju schválilo ešte v januári a práve z dôvodu volieb ju oddialilo na apríl.

V minulosti sa pritom v kuloároch špekulovalo, že o Matliare majú záujem práve skupiny blízke Smeru, pričom sa očakával podobný scenár ako v roku 2007, keď obrovské tatranské pozemky vo Veľkom Slávkove za výrazne podhodnotenú cenu získali ľudia spájaní s Vladimírom Mečiarom (HZDS). Dnes však tieto firmy tvrdia, že o podobných aktivitách neuvažujú. Okrem finančnej skupiny J&T odmieta záujem na dražbe aj spoločnosť Tatra Mountain Resorts. Spoločnosť Eco-Invest, ktorá záujem pred časom nevylúčila, na otázky denníka Pravda tentoraz neodpovedala.

Podozreniami zo snahy o obohatenie sa na lukratívnych vojenských majetkoch sa pritom pred časom zaoberali aj Najvyšší kontrolný úrad a vojenská prokuratúra. Zlučovanie kúpeľov v Matliaroch, ale aj ďalších troch vojenských zariadení do akciovky Vojenské zdravotnícke zariadenia, ako aj nové oceňovanie celého majetku, totiž podľa všetkého spôsobilo štátu státisícové škody. Hoci to potvrdila aj kontrola NKÚ, ktorá konštatovala, že “počas transformácie vznikol neprehľadný proces, v ktorom nebolo zrejmé, aká je skutočná hodnota majetku vkladaného do vznikajúcich spoločností” a došlo k viacerým právnym prešľapom, prokurátor napokon proces odpredaja zariadení nestopol.

Aký bude osud zvyšných dvoch častí Matliarov, bude podľa rezortu závisieť aj od dnešnej dražby. Pravdepodobne však nebudú jediné, ktorých sa bude chcieť štát baviť. Záujem o redukciu počtu vojenských zotavovní mal aj exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), ktorý navrhoval namiesto troch súčasných ponechať len jednu, nanajvýš dve. Dôvodom je totiž ich slabá konkurencieschopnosť voči komerčným liečebniam.

Klimatické kúpele v Tatranských Matliaroch v minulosti slúžili najmä na liečbu netuberkulóznych ochorení dýchacích ciest, chorôb z povolania či stavov po operáciách štítnej žľazy. Po ich zatvorení začalo obdobné služby poskytovať vojenské zariadenia v Tatranských zruboch.

Odpredaj Klimatických kúpeľov v Tatranských Matliaroch

→jún 2008 – vláda Roberta Fica schválila odpredaj Klimatických kúpeľov v Tatranských Matliaroch
→január 2009 – Vojenské zdravotnícke zariadenia vyhlásili na kúpele verejnú obchodnú súťaž, cenu stanovili na 6,08 milióna eur, avšak nepodarilo sa ich predať
→december 2009 – druhé kolo verejnej obchodnej súťaže, tentoraz za cenu 3,04 milióna eur, predaj opäť neprebehol
→ medzitým sa začalo preverovanie právneho vysporiadania kúpeľov Národným kontrolným úradom a vojenskou prokuratúrou. V roku 2006 totiž došlo k zlučovaniu štyroch vojenských zariadení do akciovky Vojenské zdravotnícke zariadenia, čo bolo dôvodom opätovného preceňovania majetkov. Znalecký posudok však určil podozrivo nízke hodnoty zariadení. NKÚ konštatovala viacero pochybení, pri ktorých štát prišiel o státisíce korún, prokuratúra však odpredaj nezastavila.
→apríl 2012 – tretí pokus odpredať kúpele, tentoraz však v dražbe za zatvorenými dverami a rozdelené na tri časti. Prvá prišla na rad časť Letný detský tábor za 443-tisíc eur. Za všetky tri časti má štát dostať 5 miliónov eur.