Keď Skalica bola hlavným mestom Slovenska
SKALICA. Slovensko si pripomína 96. výročie vzniku dočasnej Skalickej národnej rady. V dňoch od 6. do 15. novembra 1918 slovenský vládny kontingent s pomocou málopočetných českých a slovenských dobrovoľníkov prebral správu nad rozsiahlym územím západného Slovenska.
Budovanie politiky zdola
Pražským Národným výborom ustanovená skupina slovenskej inteligencie – Dr. Pavel Blaho, Kornel Stodola, Ivan Dérer, Anton Štefánek, tajomník Štefan Janšák a predseda Vavro Šrobár, vyrazila z Prahy na Slovensko. Dočasným hlavným mestom sa stala Skalica na Záhorí.
Úctu, ktorá doktorovi Blahovi náleží, si vybudoval svojou obetavosťou pre národ, nielen ako podpredseda prvej Dočasnej vlády pre Slovensko, ale najmä svojou osvetovou činnosťou, podporovaním česko-slovenskej vzájomnosti. Tiež aj tým, že budoval politiku zdola a svojou znalosťou pomerov na slovenskom agrárnom vidieku.
Pragmatickým riešením problémov – nie rečou, ale aj činmi, sa stal človekom praxe. Svojím aktívnym konaním však často vstupoval do plánov martinských predstaviteľov, Šrobára či Hodžu.
Osoba Dr. Blaha
Dr. Pavel Blaho sa narodil 25. 3. 1867 v Skalici. Vo Viedni vyštudoval za lekára, kde sa v kruhoch inteligencie stretol s myšlienkami T. G. Masaryka.
Ako národne uvedomelý Slovák založil s Vavrom Šrobárom časopis Hlas a pôsobil tiež v periodikách: Nová domová pokladnica, Pokrok a Ľudové noviny. Okrem literárnej práce sa stal aj predstaviteľom ranného agrarizmu, podnietil vznik potravinových, mliekarenských, ľudovo-výrobných, úverových a svojpomocných družstiev.
Založil tiež Obchodnú banku v Skalici. Vybudoval tu Spolkový dom a múzeum zo svojej zbierky ľudovoumeleckých výrobkov.
Tento článok vyšiel aj v papierovom vydaní regionálnych novín My – Týždenník pre Záhorie, (redakčne upravený), 2014, roč. 14, č. 44, s. 2.