Opäť prehovorili tí, ktorí zažili prenasledovanie

Štátna bezpečnosť zasiahla pred 35 rokmi v bývalom Československu proti kresťanským rehoľníkom. Na zásah, ktorý dostal názov „Akcia Vír“, sa svedectvami spomínalo v Ružomberku aj tento rok.

 

ŽILINA, RUŽOMBEROK  14. apríla – Počas obdobia komunizmu boli proti kresťanstvu organizované mnohé akcie, ktoré mali zamedziť šíreniu náboženskej ideológie. Tá bola pre komunistov nebezpečným a škodlivým konkurentom s vplyvom na veľké masy ľudí. Rehole v Československu boli počas polovice 20. storočia zrušené akciami „K“ a „R“.

Obdobie prenasledovania

V mesiacoch uvoľnenej politickej situácie počas Pražskej jari v roku 1968 prišiel aj útlm prenasledovania kresťanov. Tento tlak opäť zosilnel v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch až do Nežnej revolúcie v roku 1989. „Pred Akciou Vír sme boli sledovaní. Vychádzalo najavo, že sme tajní rehoľníci. Chodievali sme tajne do zamestnania, popritom sme tajne študovali teológiu. Niektorí boli vysvätení v zahraničí. Po desiatich rokov tajného pôsobenia, v roku 1982 nás udali a o rok prišlo k domovej prehliadke,“ spomína školská sestra sv. Františka Bonaventúra Šmídová na obdobie prípravy Akcie Vír.

Ústrednou postavou pre Tajnú službu Ministerstva vnútra ČSSR bol Štefan Náhlik. Rok pred Akciou Vír poskytol Štátnej bezpečnosti informácie o utajených reholiach. Jeho svedectvá boli dôveryhodné, keďže v minulosti sám pôsobil ako šofér františkánskej rehole v Bratislave. Jeho manželka a dcéra boli taktiež bývalé františkánky.

Poctivé príprava Štátnej bezpečnosti na akciu 

„Prípravu na akciu môžeme pozorovať už vo februári 1983, kedy, boli v niektorých bytoch františkánov zavedené odpočúvacie zariadenia,“ povedala Veronika Zwiewková, historička Ústavu pamäti národa. „Dňa 2. februára bola na Fatranskej ulici v Košiciach, kde žili školské sestry sv. Františka, vykonaná tajná technická prehliadka. Štátna bezpečnosť zistila akú literatúru sestry vlastnia, a taktiež si odpísali všetky adresy osôb z ich adresára, ktoré potom preverovali,“ dodala Zwiewková.

Režim svojim trestným zákonom §178 – marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami, pripravoval kňazov a rehoľníkov o slobodný život a slobodné náboženské prejavy. Podstatou prenasledovania bolo zabrániť tvorbe náboženských samizdatov a prijímanie dorastu do rádov reholí. Týmito činnosťami bol podľa štátu porušovaný zákon a aj štátna ateistická ideológia.

„Aj napriek tomu, že nás sledovali, sme si to nevšímali a naďalej sme chodili do práce, žili sme komunitným životom a stýkali s ľuďmi. Na mňa to vplývalo ako svedectvo pre tých, čo nás sledovali, že my sa nemáme koho a čoho báť,“ povedal Peter Rúčka, ktorý bol počas akcie v roku 1983 jedným z ôsmych väznených Slovákov.

Kvetná nedeľa, dokonalý čas na prekvapenie   

Akcia bola zámerne naplánovaná na Kvetnú nedeľu 27. marca. Vtedy mali františkánske rády sláviť v tajných priestoroch sväté omše v bohoslužobných rúchach. Celoštátnym zásahom o takom istom čase si Štátna bezpečnosť zabezpečila výhodu prekvapenia, keďže sa rehole medzi sebou nemohli ako skontaktovať. „Pri domovej prehliadke zhabali všetko, čo im bolo podozrivé. Všetci boli postupne braní na výsluch. Bola to pre nás určitá skúška viery,“ doplnila sestra Bonaventúra Šmídová. Ľudia, ktorí pracovali pre Štátnu bezpečnosť sa prehliadok domov zúčastnili pod velením 1. námestníka ministra vnútra ČSSR gen. Jána Kováča. Františkánom odobrali náboženskú literatúru, liturgické predmety, písacie a tlačiarenské stroje a taktiež peňažné zásoby na vkladných knižkách.

Prehliadky domov a františkánskych priestorov prebiehali v mnohých mestách Slovenska a Česka. Okrem priestorov v Bratislave a v Košiciach vykonala Štátna bezpečnosť nezákonné prehliadky bez povolenia aj v Prešove, Poprade, Tvrdošíne či v Ružomberku. Z Čiech to boli mestá Praha, Plzeň alebo Jindřichov Hradec. Zásah z hľadiska ŠtB bol hodnotený ako úspešný.

Počas Akcie Vír bolo preverovaných 376 osôb. Z toho 57 osôb malo zavedené osobné trestné zväzky, čo bol znak sledovania osôb už pred zásahom v roku 1983. Asi 100 dôverníkov boli agentami, ktorí donášali informácie.

O zásahu písali rôzne zahraničné médiá. Protesty, ktoré prichádzali ako zo Slovenska, tak aj zo zahraničia mali zamedziť obmedzovaniu práva na náboženskú slobodu. Obvinení boli v priebehu ďalších mesiacoch prepustení. Definitívne stiahnuté obžalovania na františkánov boli až 14. júla 1983.

Stretnutia pamätníkov

V roku 2013 sa konalo v Bratislave stretnutie jubilejne po 30. rokoch od akcie. Tohtoročné 35. výročie si opäť pripomenula Konfederácia politických väzňov Slovenska na čele s Petrom Sandtnerom. V Ružomberku v štvrtok 22. marca pri stretnutí svedkov udalosti si v kláštore Kongregácie školských sestier sv. Františka pripomenuli, čo prežívali. Kňaz Peter Rúčka prepájal kázeň bohoslužby s exemplami, v ktorých opisoval vtedajšiu atmosféru počas akcie. Po svätej omši sa zúčastneným prihovorila aj sestra Bonaventúra Šmídová, ktorá zložila o akcii aj vlastnú báseň.

Juraj Brezáni



Pridaj komentár