Právo na život nemali. Mohli len pracovať a zomrieť

RUŽOMBEROK, 8. októbra 2014 –  Päť rokov počas druhej svetovej vojny, každý deň, privážali nákladné vlaky zúbožených a zúfalých ľudí do koncentračného tábora  Auschwitz – Birkenau. Tých, čo vládali stáť na vlastných nohách, poslali nacisti pracovať. Chorých, starých a nevládnych odviedli ihneď na smrť.

Tieto a mnohé ďalšie fakty si vypočuli študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku počas prednášky historičky Heleny Palaťkovej v priestoroch Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka. „V jednom nákladnom vagóne sa tlačilo aj 150 ľudí. Väčšinou to boli Židia. Nechýbali Rómovia, homosexuáli, osoby s fyzickým či mentálnym postihom. Tí, ktorí neboli schopní pracovať, pod zámienkou očisty smerovali do „kúpeľní“, kde ich otrávili vojenským plynom Cyklónom B a potom ich telá spálili,“ povedala H. Palaťková.

Podľa nej je pripomínanie týchto udalostí potrebné aj v súčasnosti. „Dôležité je, aby sa temné dni našej histórie, spojené s vyhladzovaním vybraných skupín obyvateľstva už nikdy neopakovali,“ uviedla ďalej a pokračovala výpočtom neprávostí, ktorých sa nacisti v koncentračných, teda vyhladzovacích táboroch dopúšťali na zajatcoch. Testovali výdrž ľudského tela, praktizovali sterilizáciu, z ľudských vlasov vyrábali ponožky, z tuku mydlo.

Koncentračný tábor Auschwitz – Birkenau, ktorý sa nachádza neďaleko poľského mesta Osvienčim, bol najväčší svojho druhu v Európe. Zdroje uvádzajú, že v rokoch 1940 – 1945 v ňom zahynulo 1,5 až 4 milióny ľudí. Aj preto sa stal celosvetovým symbolom holokaustu. „Som z toho zhrozená. Neraz som počula o tom, čo všetko sa tam dialo, no ešte stále tomu nemôžem uveriť. Neviem si ani len predstaviť, že by sa to ešte niekedy mohlo zopakovať,“ povedala po prednáške jedna zo študentiek.

Auschwitz – Birkenau bol v roku 1979 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva Unesco.  V súčasnosti po čiastočnej obnove funguje ako múzeum.

Alexandra Jurišová