Rozhovor s hokejistom Jakubom Banášom: Som vďačný za všetko, čo som mohol v hokeji zažit

Ružomberský kapitán, najlepší strelec tímu a najproduktívnejší hráč kádra.  Taktiež sa stal jediným hráčom svojho tímu, ktorý odohral všetkých 30 zápasov tohtoročnej sezóny. Aj takto by sa dalo zhrnúť pôsobenie Jakuba Banáša v uplynulej sezóne juniorskej 1. ligy. Počas svojej hokejovej kariéry musel preskákať mnohé, či už to dobré, alebo zlé. Vždy však zvíťazila chuť bojovať a vyhrávať, čo sa snažil dokazovať v každom zápase.

Aké boli túto sezónu ambície a ciele MHK Ružomberok?

Ambície neboli vôbec vysoké, keďže tréneri vedeli, aká je situácia v mužstve. Cieľ bol skončiť do desiateho miesta. Ak by sme však hrali s chalanmi, ktorí hrávajú od začiatku tejto sezóny v Liptovskom Mikuláši, mohli sme pomýšľať aj na TOP 5. Napokon sme skončili deviaty a tým bol náš prvotný cieľ splnený.

Ako by ste stručne zhodnotili sezónu 2012/2013?

Uplynulá sezóna bola jedna z tých najzvláštnejších, akú som kedy zažil. Nemali sme hráčov, na tréningy nás chodievalo málo. Tréneri preto museli zháňať hráčov z iných miest. Boli to zväčša takí, ktorých vo svojich kluboch už poriadne nehrávali, alebo sa nezmestili do kádra. Takto sa v šatni za niekoľko týždňov premlelo strašne veľa nových tvárí – už si dokonca ani nepamätám, ako niektorí vyzerali. Tí najlepší z nich napokon zostali.

Predstavovalo to pre ružomberských juniorov problémy?

Je iné hrať za svoj klub, kde zaň hráš od narodenia, ako keď len niekto príde do Ružomberka odohrať zápas a je mu jedno, ako všetko dopadne. Podaktorým chalanom absolútne nezáležalo na kolektíve, na tréneroch, ani na výsledkoch. Prioritou bolo len prísť, odohrať zápas a odísť. Aj napriek tomu, odhliadnuc od tohto všetkého, si myslím, že sezóna mohla pre nás skončiť oveľa lepšie. Body nám brali mužstvá z konca tabuľky a vyhraté zápasy sme si vlastnými chybami nechali pred nosom ujsť. Prišiel však zápas s Považskou Bystricou, ktorá figurovala na popredných priečkach a tréneri zavolali hráčov hosťujúcich v Liptovskom Mikuláši na pomoc. Vďaka nim sme súpera dokázali zdolať a možno práve ten moment sezóny na chvíľu chalanov naštartoval na lepšie výkony. Dokázali sme odvtedy potrápiť tímy, ktoré boli pred nami, no body nám zároveň brali mužstvá za nami.

Ktorý zápas hodnotíte ako najlepší z uplynulej sezóny?

S určitosťou to povedať neviem. Pre mňa osobne to bol vlastne každý zápas. Boli to asi ale predovšetkým tie vyhraté, alebo tie, kde sme zabojovali ako kolektív, aj keď sme nevyhrali. Bolo napríklad pekné poraziť Považskú Bystricu alebo Topoľčany, čo boli kvalitné tímy zo špica tabuľky. Pekné zápasy boli aj doma proti Maďarským mužstvám MAC a Ute – Vasas Budapest, kedy nás prišiel podporiť aj ružomberský fanclub Concordia 1906, za čo sme im všetci nesmierne vďační.

Ako ste sa rozlúčili s tohtoročnou sezónou?

Budeme trénovať približne ešte dva týždne. Rozlúčime sa asi až potom a tak, ako sa patrí. Plánuje sa zorganizovať dokonca pár turnajov a je dosť reálne, že aj v Ružomberku sa uskutoční dvojdňový turnaj a na ňom by sme sa snáď rozlúčili so cťou.

Čo Vám bude po poslednej sezóne s juniormi chýbať najviac?

Keď skončím s hokejom, bude mi chýbať určite mnoho ľudí, mnoho vecí. Bude mi chýbať ten adrenalín na zápasoch. Bude mi chýbať pocit z víťazstva a aj pocit z prehry, a bude mi chýbať  tá radosť pri strelení gólu. Budú mi chýbať všetky tie roky driny na letnej príprave. Budú mi chýbať hlúpe reči v šatni. Budú mi chýbať tréneri a ich skvelé jedinečné hlášky. Bude mi chýbať asi úplne všetko.



Pridaj komentár