Rozprávka pre dospelých
Vyše 50 miliónov predaných kópií, viac ako 180 rôznojazyčných prekladov a jedna z 50 najpredávanejších kníh na celom svete. Toľko číslic však ani zďaleka nedokáže zachytiť skutočné puto medzi dospelými a deťmi, to naozaj dokázal iba Malý princ.
Niekoľkokrát za život sa človek dostane k veci, pred ktorou by mohol sňať z hlavy klobúk a ukloniť sa. Takú, ku ktorej sa stále vracia so zatajeným dychom a rešpektom, akoby ju videl prvý krát. Takú, ktorá má preňho skrytý význam neopísateľný slovami. Takú, ktorú chce položiť do dlaní svojich detí a predstaviť im tým hmatateľnú atmosféru na počkanie.
Autor sa predstavuje ako 6 ročný chlapec, ktorý sa nedokáže začleniť do sveta dospelých. Nevie si pri nich nájsť svoje miesto. Tápe po tom, či ku nim vôbec patrí a o niekoľko rokov neskôr sa stane pilotom. Svoje detstvo si so sebou nosí v srdci kamkoľvek letí a preto nepotrebuje žiadnu spoločnosť. Táto filozofická rozprávka z roku 1946 začína nenápadne a trošku tragicky, nie tak ako každá iná rozprávka. Stroskotanie lietadla na púšti je hlavnou príčinou a miestom, kde príbeh začal vyrastať a kde tkvie gro celosvetového úspechu. Osamelý pilot sa rozhodne, že sám lietadlo opraví. O deň neskôr prichádza čarovný Malý princ.
Je to dieťa s vlastnou planétou B612, vlastným príbehom, ktorý je plný detskej nevinnosti a nekončiacej fantázie a ktorý ma svoju cestu a posolstvo. Tento chlapec stále rozpráva, pýta sa ba dychtivo vyžaduje odpovede. Pokladá otázky, na ktoré sa však veľmi ťažko hľadajú správne odpovede a niektoré sa slovami dokonca vyjadriť nedajú. Sú to slová, ktoré každý nosí v sebe a na jazyk sa síce tlačia, ale končia na jeho špičke. Zvedavosť je pre deti typická vlastnosť a neustále potrebujú vedieť prečo. Presne taký je aj Malý princ. Exupéry sa retrospektívne ocitá na križovatke medzi svetom „malých a veľkých“ a v príbehu malého chlapca zosobňuje vlastné spomienky na to, keď ešte on sám býval chlapec. Je stotožnený s každým jedným krokom Malého princa, vidí sa v jeho jednoduchosti a stáva sa behom okamihu večným dieťaťom. Veď predsa len na papieri nikdy nebudete mať vrásky ani šediny.
Dej sa posunie o princove zážitky z putovania. Rozpráva ako preplával vesmírom, ako opustil svoju planétu, ako cestoval a stretával zvláštnych dospelých ľudí. Jeden pil, aby zabudol na to, že sa hanbí za to, že pije. Ďalej narazil na kráľa, márnivca, biznismena, lampára a ich charaktery autor rovnako vygradoval, aby obsahovali len samé zlé ľudské vlastnosti. Snažil sa ukázať to aký sú a tiež aký dokážu byť. Kontrast detského sveta a sveta dospelákov je všadeprítomný, v každej jednej kapitole sa nájde kúsok porovnávania dvoch svetov, aj keď len medzi riadkami. Detský čitateľ ju síce nedokáže naplno vnímať, ba aj dospelý sa ku nej .musí viac krát vrátiť, aby pochopil všetky jej životné múdrosti.
Najdôležitejším knižným momentom je stretnutie Malého princa s Líškou. Je to presne tá pasáž, ktorú zhltnete na jeden nádych a na ktorú po celý čas čítania netrpezlivo čakáte. “Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očami neviditeľné..“ sú slová, ktorými Líška učí Princa láske a priateľstvu. Predstavuje morálnu oporu a keď Princ príde na to, že svoju kvetinu opustil a nechal ju samotnú na svojej planéte Líška mu nenápadne podsunie ďalšie tajomstvo a životnú pravdu, ktorá mu dokáže všetko vysvetliť. ,,Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.“
Záver dýcha obrovskou symbolikou a nechá v nás žiť malého hrdinu. Presne toho, ktorý v nás snáď ešte úplne nevymrel a v každom zobudí to už dávno zabudnuté dieťa. Autor sa lúči s čitateľom a uzatvára príbeh slovami: „Toto je pre mňa tá najkrajšia a najsmutnejšia krajina na svete. Je to tá istá krajina ako na predchádzajúcej strane, ale nakreslil som ju ešte raz, aby som vám ju dobre ukázal. Tu sa Malý princ zjavil na Zemi, potom zmizol.“
Ak by sa rozdávali prívlastky knihe, ktorá podľa mňa nikdy nezomrie nebola by ani krásna, ani 400 stranová. Bola by napísaná v jednoduchých vetách, ktoré však majú nevyčísliteľnú hodnotu a pravdu obsahuje každé jedno písmenko. Mala by len pár kapitol, ktorými môžete rýchlo prejsť a kdekoľvek ju otvoríte vonia fantáziou. Tiež by bola s mojimi kresbami, pretože obrázky tvoria priestor, kde môžete zrealizovať svoje sny a ukázať im svetlo sveta. Chcela by som ju mať metaforickú a zasnenú. Takú, čo by bola napísaná síce detsky, ale dospeláckymi očami. Bola by venovaná môjmu najlepšiemu priateľovi, pri ktorom som strávila celé detstvo. Vydávala by sa v niekoľkých verziách. Jej hlavný hrdina by bol na hodinkách, na posteľnej bielizni, na porcelánovom servise, nie len na obale knihy. Spravila by som to presne tak ako Antoine De Saint-Exupéry.