Sinister: skutočne horor roku 2012?

Recenzia:

Fanúšikovia strachu a hrôzy si poslednou dobou môžu dávať otázku, kedy príde opäť hororová revolúcia z pohľadu nových trikov, ktoré ich zatlačia do sedačiek. Na prelome milénia, kedy sme sa stretli s horúcou novinkou v podobe found footage filmov (Záhada Blair Witch, 1999) sme sa takpovediac nestretli s prevratnou zmenou, ktorá by okorenila tento druh žánru. Po zhliadnutí Sinistra a prasknutí obrovskej marketingovej bubliny, ktorá zaplavila celú „hororovú scénu“, sme sa však ničoho prevratného nedočkali. Aj napriek tomu sme mali možnosť vidieť podarené dielo režiséra Scotta Derricksona (V moci diabla, 2005), ktorý sa opäť predviedol v tom najlepšom svetle.

Hlavnými postavami vo filme sú Ellison Oswalt (Ethan Hawke) s rodinou, ktorého koníčkom a prácou je písanie detektívnych kníh. Je autorom populárneho bestselleru, ktorý mu získal slávu a úspech, no v poslednej dobe sa mu nedarí napísať nič svetoborné. Preto sa rozhodol pre radikálny krok ako pri svojom úspešnom diele; námet bude čerpať priamo na mieste tragédie. Odsťahovali sa teda na vidiek do domu, v ktorom sa nedávno obesila celá rodina až na malé dievča, ktoré záhadne zmizlo. Pomaly sa teda dostávame do deja s načrtnutým príbehom, ktorého záhadou je strašidelný dom na vidieku.

Hlavnou črtou filmu je pomalý prechod tempa v deji. Postupne sa pozornosť zameriava predovšetkým na Ellisona. Spočiatku sa mu ani po presťahovaní, aj napriek novým stopám v záhadnom prípade, nedarí pohnúť z miesta. Všetko sa však mení vo chvíli, keď na povale nového domu nájde kartónovú škatuľu s videopáskami, na ktorých sa nachádza postava so záhadnou tvárou.

Hlavným účelom je nahnať strach, o tom niet pochýb. Kolísavé tempo okoreňovali „ľakačky“, ktoré boli v správny čas na správnom mieste. Tradičné vsuvky prinútia diváka sledovať každú maličkosť a vžiť sa do kože samotného Ellisona, ktorý pomaly stráca napokon aj svoj zdravý úsudok. Derrickson sa snažil každú scénu dotiahnuť do psychotických okolností, no zároveň sa dívať na film z perspektívneho hľadiska, čo sa mu v mnohých prípadoch darilo excelentne.

Priebeh celého filmu doplňuje prepracovaná zvuková stopa v podaní skladateľa Christophera Younga (Ghost Rider, 2007), vďaka ktorej by sa atmosféra dala doslova krájať. Perfektné doplnenie stupňujúcich sa scén pomocou zvukových efektov napne diváka aj pri pasážach, v ktorých sa dohromady nič neudialo.

Horor roka 2012

Aj keď sme sa nedočkali ničoho nového a prevratného, určite to nemôžeme hodnotiť ako stratený čas. Sinister ponúka prepracovanú stratégiu hororového napätia, ktoré ma hlavu aj pätu. Scenár sa zakladá na logickosti a je zameraný predovšetkým na jednu postavu, čo však neznamená zníženie kvality samotného filmu. Perfektné prelínanie deja, ako aj prepojenie audia a videa nás postupne včlení do deja a ani si to sami neuvedomíme. Občas sa však stretávame s drobnými klišé, no v porovnaní s inými žánrovými kolegami z tohoto roka si nemôžeme sťažovať. Pravdu povediac, jediný horor, ktorý by mohol konkurovať Sinistrovi, by bolo dielo Jamesa Watkinsa Žena v čiernom.

Atmosféra filmu mala tendenciu stúpať aj klesať v závislosti od okamihov, ktoré prežívali hlavné postavy. Aj napriek tomu, že sa dej odohráva v jednom dome, nevyvoláva to v nás pocit nudy, ani opakovania scén. Čo by sa však dalo na filme vytknúť je samotný záver a vysvetlenie záhady, s ktorou sa režisér z hľadiska významu a tvorivosti mohol popasovať o čosi viac.

Žáner: Horor, thriller
Minutáž: 110 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Scott Derrickson
Scenár: Scott Derrickson, C. Robert Cargill
Kamera: Yves Cape, Caroline Champetier
Hrajú: Ethan Hawke, Juliet Rylance, Fred Dalton Thompson, James Ransone, Michael Hall D’Addario, Clare Foley a ďalší.

Hodnotenie autora článku: 8/10

Zdroj: CSFD.cz



Pridaj komentár