Strapov album versus zdvihol latku slovenského hiphopu
Raper známy pod prezývkou Strapo v septembri po troch rokoch vydal svoj v poradí druhý štúdiový album. Svojim fanúšikom dokázal, že počkať si naň sa oplatilo.
Takmer tri roky od vydania dosky s názvom „23“ sa dvadsaťpäťročný raper prediera na vrchol slovenskej scény a dokazuje, že freesytylové úspechy na začiatku kariéry neboli dielom náhody. „Ak čakáte rap a energiu, ktorá vám odšróbuje hlavu, tak si budeme rozumieť. Rap sa vráti. Silnejší a pravdivejší, ako sezónne úlety,“ uviedol tesne pred vydaním albumu Strapo na svojom facebookovom profile a mal pravdu. Album Versus je jednoznačne v tomto roku najsilnejším rapovým počinom na slovenskej scéne.
Nejde o oddychovku, ani o prvoplánový, rýchlokvasený „tuc-tuc“ album pre rádiá. Rázny a úderný atak pre poslucháčov a interpretov moderného hiphopu ukazuje, ako by album v roku 2015 mal znieť. Od úvodného intra (Strečing) až po záverečné outro (Versus) sa pri počúvaní vôbec nebudete nudiť. Hneď v druhej skladbe albumu (Stojí mi rap) vám strapatý vysvetlí, čím preňnho rap je a prečo kvalita živí úspech. Echom si mladý Bratislavčan rýpol do súčasného politického systému a nevynechal ani svoju „najobľúbenejšiu“ postavičku v hre, premiéra našej politikmi zdehonestovanej krajiny. V piesni počuť v reférne hlas mladého a talentovaného Gabryella, ktorý si hneď obľúbite.
Hostia na albume, to je kapitola sama o sebe. Danosť v skladbe Janeviemuš ukazuje svoj talent v plnej kráse, najlepší československý producent DJ Wich sa prekonáva každou zo štyroch top produkcií. Separa hiphopovým fanúšikom predstavovať dúfam netreba, no a to sa už pomaly dostávame k dvanástemu tracku (Tulák), vrcholu Strapovho albumu. Skladba venovaná blízkym, a tým, „s ktorými už dať drink nestihneme“. Príbeh o plynutí času, ktorý tyká každému z nás. Odkaz všetkým, aby pochopili, že časom sa márniť neoplatí. Legenda slovenskej hudobnej scény Marián Čekovský svojim spevom na refréne len podčiarkuje význam celého posolstva. Prednes textov a autorových pocitov robí tento album takým, aký je. Robí z neho vysoký nadpriemer.
Poslednou vecou, ktorú treba jednoznačne zdôrazniť sú scratche Dja Spinhandza, ktorý do pozadia piesní svojsky vniesol hlášky z viacerých legendárnych filmov, akými sú napríklad Tarantinovi „Hanební bastardi“, vianočná klasika „Sám doma“, alebo „30 prípadov majora Zemana“. Zaujímavý je aj diss na seba samého v piesni Jano, ktorý ukazuje práve rozhľad, nadsázku a epickosť, ktoré robia tento album najlepším slovenským hiphopovým albumom roka.
Branislav Račko
