Víťaz napriek všetkému
Napriek tomu, že je žurnalista Ondrej Rosík zrakovo znevýhodneným študentom, je živým dôkazom toho, že aj napriek zdravotnému hendikepu dokáže byť človek úspešný.
Ste víťazom súťaže o najrýchlejšie písanie v Brailovom písme. Ako by ste mi vedeli popísať Vaše pocity zo súťaže?
Dostal som sa na prvé miesto. To sa mi podarilo naozaj pri minimálnej snahe a aj sa tomu čudujem. Mal som tam nejakých šesť, sedem chýb, takže mi odrátali za každú chybu jednu sekundu. Táto súťaž sa konala s tým, že je tam kategória písania a kategória čítania.
Ako to na súťaži vyzerá, ako to prebiehalo?
To je tak, ak človek číta, najprv dostane text ktorý nepozná, určia mu čas a on ho číta. Potom mu čas zastavia a spočíta sa koľko chýb mal za daný čas, ako to prečítal a potom sa urobí tabuľka.
To by bolo čítanie. A ako je to teda zo spomínaným písaním?
Písanie funguje rovnako. Do stroja som si teda papier, pustili mi časomieru, pani mi diktovala text a ja som ho písal. Potom, keď som to dopísal, tak mi text zobrali, prekontrolovali ho a zhodnotili vlastne ten čas.
Ako dlho ste sa učil Brailovo písmo?
Ja som sa Brailovo písmo učil už na základnej škole v prvej triede. Bola to Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči. Tam sme sa už v prvom ročníku učili čítať a potom aj písať. Takže približne rok.
Pre mnohých ľudí je táto téma dosť neznáma. Mohli by ste súťaž nejakým spôsobom priblížiť?
Je to súťaž, ktorú organizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Koná sa každé dva roky zhruba od deväťdesiatych rokov, keď existoval ešte Slovenský zväz invalidov.
Poznali ste už túto súťaž predtým? A koľký krát ste sa na nej zúčastnil?
Bol som tam už dvakrát. O súťaži som počul na základnej škole ale vtedy som sa k tomu nijako špeciálne nedostal.
Ešte ste študentom. Aké máte možnosti na vzdelávanie v Brailovom písme?
Ja teraz už čítam aj píšem viac v elektronickej podobe, lebo je málo takých dokumentov s ktorými pracujem v Brailovom písme. Takže teraz už naozaj čítam a píšem v brailovom písme málo.