Z radov Ultras & Hools – interview

Mnoho mladých ľudí sa rozhodlo pridať k futbalovým fanúšikom, k ultras, dokonca i k futbalovým chuligánom (hooligans). Niektorí už neraz dostali bitku od konkurenčného tábora, fanklubu, či polície. Zaujímalo ma, prečo mladý človek takto riskuje a čo mu to prináša. Meno protagonistu kvôli jeho bezpečnosti nemôžem prezradiť. Má 19 rokov a patrí k takzvaným Žilinským Fanatikom.

Ahoj. Mohol by si nám na začiatok vysvetliť rozdiely medzi futbalovým ultras a futbalovým hooligans?

Futbaloví ultras sa starajú o atmosféru na štadióne. Choreografie. Pokriky. Pyro-show. Vlajky. Hools, mimo neho (smiech). Napr. majú na starosť dohodnuté bitky. Mnoho chalanov z hools je však aj členmi ultras.

Ty patríš medzi ktorých? Koľko rokov sa už tomu venuješ a ako si sa k tomu dostal?

Snažím sa zapadnúť do oboch skupín. Začal som pred 4 rokmi, keď som mal 15. MŠK som fandil od malička, ale na štadión k fanatikom ma zobral až priateľ. Postupne som sa naučil pokriky a začalo ma to tam baviť.

Takže už si sa zúčastnil nejakých bitiek? S kým sa najčastejšie stretávate a ku ktorému tímu cítite najväčšiu zlosť?

Samozrejme, týmto stretom sa tu nevyhnete. Tých nepriateľov máme na Slovensku viac, keďže Žilina je úspešným klubom. Medzi hlavných však patrí Slovan Bratislava a jeho spojenci, takzvané divízie. Predovšetkým susedný Martin. Ďalej sú to Spartak Trnava a Banská Bystrica. To sú také najčastejšie tábory, s ktorými sa stretávame.

Počul som, že fanúšikovské tábory uzatvárajú družby, spojenectvá aj s inými tábormi zo zahraničia. Majú niečo podobné aj Žilinskí Fanatici? Ako to funguje?

Väčšina klubov v našej lige vytvára družby s inými fanklubmi. My nie sme výnimka. Našimi bratmi sú Gorali z mestečka Źywiec. Vzájomne si pomáhame pri zápasoch. Oni chodia k nám, my k ním.

(fotka – kvôli bezpečnosti a žiadosti osoby nezverejnená)

Typickým doplnkom každého správneho fanúšika je jeho klubový šál v klubových farbách. Pri stretoch s iným klubom, si často tieto šály berú ako skalp, či suvenír. 

Aký je vzťah medzi Žilinskými Fanatikmi a vedením MŠK Žilina? Podporujú vás, alebo obmedzujú? A aký je váš vzťah s políciou?

Momentálne vzťahy s klubom sú na bode mrazu, takže domáce zápasy bojkotujeme a chodíme len zápasy vonku, prípadne na hokej alebo basketbal. Vzťah s políciou? Najväčší nepriateľ na štadióne, aj na ulici!

V médiách niekoľko krát spájali futbalových fanúšikov s extrémizmom a s rasizmom. Ako to vidíš ty? Je to pravda?

Je to veľmi individuálne. Aj v našich radoch sa nájdu vyznávači extrémistických skupín, ale ako hovorím, je to individuálne. Rasisti určite nie sme.

Ako je to u vás s alkoholom a s inými drogami? Osmeľujete sa tým napríklad pred bitkou?

Po zápase si občas vypijeme, ale je to skôr výnimka ako pravidlo. Vyhýbame sa drogám. Pri bitke na ulici ti drogy nepomôžu.

Ako by si reagoval, keby si sa dozvedel, že tvoj syn sa pridal k Fanatikom?

Nie je na tom nič zlé. Určite by som ho podporoval, hoc to môže byť i nebezpečné.

Čo ťa najviac na tom baví? Dalo ti to niečo do života? Prípadne zobralo?

Celková atmosféra okolo toho. Pred zápasom. Cez zápas. Po zápase. Celkovo. Viac mi to dalo ako zobralo. Pri niečom takom spozná človek množstvo ľudí, s ktorými zažije situácie, ktoré by inde nezažil!

Chcel by si niečo odkázať na záver?

Odkázať by som chcel vyšším predstaviteľom klubov, aby sa toľko nehrnuli za peniazmi, robili si svoju prácu poctivo a hlavne pre fanúšikov!

Ďakujem za rozhovor.

Po rozhovore som dostal pozvanie ísť so Žilinskými Fanatikmi na zápas. Samozrejme pokušeniu sa nedalo odolať. Atmosféra bola perfektná! Ultras mali pripravené rôzne vlajky, transparenty a choreografie. Nesmierne sa mi páčilo, keď do skandovania zapojili všetkých ľudí na štadióne. Naskakovala z toho husia koža. Niektoré vulgárne skandovania však už tak parádny dojem vo mne nebudili. Najväčšou vďakou, ktorú títo fanúšikovia dostali a za ktorú boli nesmierne hrdí, bolo osobné poďakovanie hráčov po zápase. Cesta zo štadióna sa skončila bez vážnejších problémov. Nezabudnuteľný zážitok.