Zabiť človeka môže aj malé žihadlo
Alergia na jed hmyzu patrí medzi najnebezpečnejšie. Bodnutie včelou či osou, v zriedkavejších prípadoch čmeliakom alebo sršňom, môže stáť alergika život. Riziko zvyšuje aj fakt, že bodavému hmyzu sa nedá vyhýbať tak efektívne ako iným alergénom, napríklad peľu, prachu alebo niektorým jedlám.
Každý človek s alergiou má poškodený imunitný systém a ten prehnane reaguje na látky z vonkajšieho prostredia. Hoci alergikov z roka na rok pribúda, čo presne stojí za vznikom alergií, nevie nikto.
Precitlivenosť na jed hmyzu môže vzniknúť priamo po uštipnutí, no niekedy aj po konzumácii špenátu alebo pohánky, ktoré obsahujú podobné alergény ako včelí jed. Keď sa dostanú do ľudského organizmu, ten ich vyhodnotí ako cudzie látky a začne si vytvárať protilátky, ktorými sa bude brániť v prípade ďalšieho uštipnutia. Ak k nemu dôjde, nastane prehnaná reakcia imunitného systému, do ktorej zapojí celý organizmus a ktorá môže mať aj fatálne následky.
Adrenalín treba mať vždy pri sebe
„Reakciu považujeme za alergickú alebo nebezpečnú, keď nejde len o nejaké začervenanie alebo opuch, ale o výsyp na celom tele, problémy s dýchaním, pokles tlaku, zvracanie, kŕče, stratu vedomia a podobne. Je to takzvaná anafylaktická reakcia, kedy sú postihnuté všetky orgánové systémy a môže dôjsť k smrti,“ vymenovala najvážnejšie následky bodnutia hmyzom alergologička Nikoleta Bandžuchová.
Alergik bodnutý včelou alebo osou sa môže takejto reakcii vyhnúť, ak si do stehna okamžite pichne EpiPen, adrenalínovú injekciu, ktorú by mal mať neustále pri sebe. Adrenalín stiahne cievny systém a zabráni tak rýchlemu rozšíreniu jedu po tele. „Keď dôjde k anafylaktickej reakcii, dýchacie cesty a svalstvo sa dostanú do kŕča a človek má tri až päť minút na to, aby ho niekto zachránil,“ vysvetlila alergologička a vzápätí dodala, že po podaní adrenalínu treba okamžite privolať záchranku, pretože adrenalín účinkuje rýchlo, ale krátko. Anafylaktická reakcia potlačená adrenalínom sa tak môže po niekoľkých hodinách vrátiť. Preto je dôležité mať pri sebe vždy okrem EpiPenu aj nejaké antialergiká. Tie zaberajú pomalšie, no pôsobia dlhšie ako adrenalín a slúžia práve na to, aby zabránili návratu alergickej reakcie.
Často dochádza k smrteľným prípadom
Hladina protilátok na jed hmyzu v krvi alergika neustále kolíše. Z toho dôvodu nemusí k alergickej reakcii dôjsť po každom bodnutí hmyzom. Alergológovia aj napriek tomu odporúčajú, aby si alergici adrenalín pichli čím skôr a nečakali na príznaky anafylaktického šoku, lebo môže prísť náhle a nestihnú včas zareagovať. „Smrteľné prípady sú pomerne časté. Bol tu aj taký, že včela poštípala alergológa a on čakal s EpiPenom v ruke, čo sa bude diať. Nakoniec si ho nestihol pichnúť a zomrel,“ uviedla príklad nebezpečného čakania na prejavy anafylaktického šoku alergologička Banžuchová.
V prípade, že by alergika uštipla včela, on by si pichol adrenalín a k žiadnej alergickej reakcii by nedošlo, nemusí sa obávať žiadnych zdravotných komplikácií okrem krátkodobého zvýšenia krvného tlaku a zrýchlenia pulzu.
Intenzita alergickej reakcie závisí v nemalej miere aj od množstva jedu vpichnutého hmyzom. „Pri bodnutí včelou sa žihadlový aparát poruší a zostane v mieste vpichu, preto je potrebné toto žihadlo vyškrabnúť ostrým predmetom, lebo keby sme ho zatláčali, do tela sa dostane ešte viac jedu,“ upozornila Tatiana Čermáková, výskumná pracovníčka z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku.
Včely dráždia aj alkoholové výpary
Hoci nie je možné úplne sa vyhnúť kontaktu s bodavým hmyzom, existuje niekoľko spôsobov ako ho obmedziť. Najdôležitejšie je nepohybovať sa v blízkosti úľov a kvetových záhonov, kde sa včely a osi vyskytujú vo väčšom počte.
V prípade, že sa človek predsa len dostane do bezprostrednej blízkosti včiel, mal by zachovať pokoj. „Včela použije žihadlo len pri obrane. Ohrozená sa cíti ak sa človek oháňa, alebo ju dráždi agresívnym správaním v blízkosti úľa. Včely provokujú aj pre ne nepríjemné pachy ako sú kozmetické prípravky alebo alkoholové výpary,“ vysvetlila Čermáková. Ďalej doplnila, že včely reagujú aj na farby, napríklad na čiernu, ktorá ich priťahuje, ale nedráždi. Veľkým lákadlom je pre ne aj všetko sladké a tekuté. Alergológovia preto odporúčajú piť počas leta cez slamku, aby sa včela, prípadne iný bodavý hmyz, nedostala do úst alebo krku. Bodnutie do krku je totiž nebezpečné aj pre človeka bez alergie. „V krku sú mäkké tkanivá a rýchlo opuchnú. V takom prípade ide o život každému, nielen alergikom,“ upozornila alergologička Nikoleta Bandžuchová.
Agresivita včiel je iná u každého včelstva a vo väčšine prípadov je podmienená geneticky. Z toho dôvodu sa v súčasnosti včely šľachtia aj na miernosť. Tatiana Čermáková z Ústavu včelárstva uviedla, že za útočnosťou včiel môže byť aj nesprávna manipulácia včelára s úľmi alebo pravidelný hluk.
Z hľadiska agresivity sú osy nebezpečnejšie, lebo niekedy útočia aj bezdôvodne a pri bodnutí neumierajú tak ako včely, ale môžu bodať opakovane. V porovnaní so včelami je ich však menej, pretože žijú iba voľne, zatiaľ čo chovom včiel sa v Liptove zaoberá takmer päťsto zaregistrovaných včelárov, ktorí majú spolu viac ako päťtisíc včelstiev.