Akú rolu bude v budúcnosti zohrávať pupočníková krv?
Po narodení dieťaťa často ostáva časť jeho krvi v placente a v pupočnej šnúre. Túto krv nazývame pupočníková krv a je výnimočná svojím obsahom kmeňových buniek, ktoré sa neskôr počas života v podobnom zložení a kvalite už nikdy nevyskytnú. Dnešné moderné technológie umožňujú tieto bunky odobrať a uchovať na dlhé obdobie. V medicíne sa začali využívať pri liečbe mnohých závažných ochorení, aj ako je rakovina.
Kmeňové bunky, sú základné stavebné jednotky, z ktorých sa počas tehotenstva v tele matky vyvíja organizmus dieťaťa. Ide o tzv. nešpecializované bunky, ktoré sa postupne špecializujú na bunky všetkých potrebných tkanív a orgánov, napríklad svalov, kože, nervov, krvi. Túto schopnosť však po narodení postupne strácajú, takže v organizme zostávajú počas života len v obmedzenom počte. Pupočníková krv obsahuje jedinečné zloženie typovo rôznych kmeňových buniek, ktoré majú schopnosť špecializovať sa. Najznámejšie a najčastejšie využívané sú krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sú schopné špecializovať sa na krvné bunky – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Proces sa volá krvotvorba a u človeka po narodení prebieha len v kostnej dreni.
V pupočníkovej krvi sa nachádzajú aj iné kmeňové bunky (mezenchymálne a tzv. embryonálnym bunkám podobné kmeňové bunky). Tie sú schopné špecializovať sa nielen na krvné bunky, ale napríklad aj na bunky svalov, kostí a chrupaviek, pečeňové bunky, bunky srdcového svalu a iné. Preto majú dôležitú úlohu pri obnove poškodených častí organizmu, čím sa zaoberá tzv. regeneratívna medicína.
Ide o nové možnosti použitia pupočníkovej krvi, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo forme klinických štúdií najmä v USA a Nemecku. Predchádzali im experimentálne štúdie v laboratórnych podmienkach, ktoré priniesli nádejné výsledky a týmto umožnili zahájiť klinické štúdie na pacientoch. Táto liečba je veľkým prísľubom do budúcnosti. Kmeňové bunky z pupočníkovej krvi patria medzi tzv. dospelé kmeňové bunky. Sú to eticky „čisté“ bunky, ich použitie na výskumné a terapeutické účely je prijateľné pre všetky hlavné svetové náboženstvá, a podporil ich aj pápež Benedikt XVI.
Cieľom transplantácie krvotvorných kmeňových buniek je obnova krvotvorby. Na liečbu sa využívajú bunky získané z kostnej drene alebo pupočníkovej krvi.
Jednotlivé ochorenia lekári vždy posudzujú individuálne, pretože je potrebné určiť, či sa v danom prípade môžu použiť vlastné krvotvorné bunky (autológna transplantácia), alebo bunky od darcu (alogénna transplantácia). Lekár určí zdroj buniek na základe diagnózy, dostupnosti buniek a plánovanej liečebnej stratégie.
Využívanie pupočníkovej krvi podporujú aj významné svetové mienkotvorné inštitúcie ako Európska komisia, vláda USA. Ich postoje ďalej umocňujú inštitúcie ako Inštitút medicíny zriadený pri Národnej vedeckej akadémii v USA či medzinárodné zastrešenia transplantačných centier a registrov darcov kostnej drene a jednotiek pupočníkovej krvi.
Musím skonštatovať, že tento „vynález“ či skôr jeden z novších objavov v medicíne, je veľmi dobrým základom na liečbu rôznych ochorení, aj tých vážnych ako sú nádorové ochorenia.