Chceš tú ryžku pomieškať
On: “Nedáš si nejaký jogurtík alebo nejaký banánik?”
Ona: “Ak ešte raz povieš nejakú zdrobnelinku, tak ja vyskočím z okna!”
On: “Dobre, prepáč, Ivanka… Tak, ako si sa vyspinkala?”
Toľko krátka ukážka z môjho obľúbeného televízneho seriálu.
Zdrobneniny môžeme zaradiť medzi slová s takzvaným pozitívnym citovým zafarbením. Aspoň tak sa to zvykne definovať. V poslednom čase však narážam na zdrobneniny, ktoré vo mne vyvolávajú skôr opačný efekt. Nie, nebojte sa, z okna skákať nebudem, hoci najviac zdrobnenín počúvam práve pri okne. Či skôr pri okienku, počas obeda. Pani kuchárka ma už z diaľky zdraví: “Ahoj, Ondríček, čo si dáš? Máme mäsko, zemiačky…” Mám pocit, že sa od toľkého zdrobnelinkovania začínam zmenšovať.
“A dnes sú aj hranolky,” dodá pani kuchárka a ja rozmýšľam, ako povedať hranolky bez toho, aby som ich nejako zdrobnil. (ADD: vraj hranolky sa spisovne povedia hranolčeky.)
Toto zdrobnelinkovanie by som dokázal pochopiť, keby sa tak ľudia správali ku všetkým. Ale postrehol som, že len čo prídem k okienku ja, zo zemiakov sú zemiačky, z mäsa mäsko, no a z ryže občas aj ryžka. Čím to je? Skúšal som hľadať odpoveď, ale pani kuchárka sa len čudovala, čo mi na tom tak prekáža. No najviac asi to, že si pripadám ako taký malý škôlkar. Aby ste mi rozumeli, ja naozaj nemám nič proti zdrobneninám, niekedy sa mi aj páčia, ale zdá sa mi, akoby to, že nevidím, zapínalo ´ v ľuďoch akýsi zdrobnelinkovací mechanizmus.
V súvislosti s tým si spomínam na spolužiaka, ktorého sme museli volať Tomáško, lebo pri oslovení Tomáš by bol schopný aj toho skoku z okna. Tento Tomáško ma raz takmer prefackal, keď som spolužiačke ohodnotil príklad slovami “dobre to máš”.
Ale spomenul som si aj na opačný extrém. Na Zemplíne nepoznajú starkú alebo babku, u nich bežne začujete “idzem do baby.”
Z podobných myšlienok ma vytrhne otázka pani kuchárky: “Chceš tú ryžku pomieškať?”
Urobiť zdrobneninu zo slovesa sa ani mne nepodarí každý deň, a to sa vraj rád hrám so slovami.
Nuž čo, za tie tri roky v školskej jedálni som si na to mohol aj zvyknúť.