FOTO: Jasná zažila svetovú atmosféru

Ten, kto bol túto zimu na lyžovačke v Jasnej, si nemohol nevšimnúť všade prítomné reklamy, ktoré sa niesli v duchu svetovej zimy práve v tomto stredisku. Na prvý pohľad pre bežného lyžiara nič výnimočné. Až kým neprišiel marec a s ním aj ženská svetová lyžiarska elita.

Slovensko hostilo po viac ako 30 rokoch najvýznamnejšie lyžiarske podujatie na svete – Svetový pohár v alpskom lyžovaní. Predchádzali tomu dlhé diskusie a dohady, zo začiatku o tom, či sme schopní takéto podujatie zorganizovať, neskôr o tom, či počasie preteky zorganizovať dovolí.

Apartmány hotelov praskali vo švíkoch, ak ste si nechali riešenie ubytovania na poslednú chvíľu, najbližšie voľné izby boli v Liptovskom Mikuláši a bolo ich žalostne málo. Skupinke novinárov, v ktorej som bol aj ja, sa ušiel výborný hotel, čo bolo však najdôležitejšie, bol pár minút pešo od Grand hotela. Ten bude najbližších pár dní prechodným domovom všetkých nás, ktorí budeme prinášať najaktuálnejšie spravodajstvo z najväčšieho lyžiarskeho strediska na Slovensku.

S príchodom štvrtku sa väčšina reportérov stretáva v už spomínanom Grand hoteli, aby položili svoje otázky dvom slovenským reprezentantkám, na ktoré sa teší celé Slovensko. Ani Veronika Velez-Zuzulová, ani Petra Vlhová doma takéto podujatie ešte nikdy nezažili, tešili sa na divácku podporu. Organizátori avizovali vyše desaťtisíc ľudí v stredisku a celé Slovensko pred televíznymi obrazovkami. „Čakala som na to veľmi dlho a považujem to za splnenie môjho sna,“ s radosťou konštatovala naša lyžiarska jednotka Veronika Velez-Zuzulová. O motivácii teda nebolo treba extra hovoriť. Na tlačovej konferencii bolo počuť viacero jazykov, prítomné boli aj najväčšie svetové agentúry z Francúzska, Nemecka, či Ameriky. Očakávania boli veľké, ešte nikdy sme neboli tak blízko tomu, aby sme mohli na vlastné oči vidieť, ako dve naše lyžiarky môžu reálne stáť na stupni víťazov. Aj preto sa na tieto preteky toľkí tešili.

Piatkové rozjazdy a tréningy, čo boli pre nás novinárov praktické začiatky Svetového pohára, poznačila hustá hmla. Na svahu bolo miestami vidieť maximálne na päť metrov, ťažko sa z nich dalo predvídať, akú formu si pretekárky do Tatier so sebou priniesli. Niektorí, čo si prišli do Jasnej len tak zalyžovať, nechápali, prečo je časť zjazdovky Uzavretá. Bufety a stánky s občerstvením už dýchali atmosférou Svetového pohára, všade kam ste prišli, počuli ste debaty o pretekárkach, počasí, trati, jednoducho o všetkom, čo so samotným podujatím súvisí.

Na večer sa chystal slávnostný otvárací ceremoniál. Nie taký klasický. Alebo inak. Nie na bežnom mieste. V Demänovskej jaskyni slobody. Pri zhruba polhodinovom „výstupe“ ku jaskyni dostal každý účastník poldecák s Demänovkou (tradičný alkohol vyrábaný v Demänovskej doline zo 14 druhov bylín), ktorý si po vypití mohol zavesiť na krk a nechať vo forme suveníru. Ako inak, samozrejme so symbolmi World Cupu Jasná.

Vidieť na jednom mieste v jaskyni ženskú svetovú lyžiarsku elitu, prezidenta Slovenskej republiky, vrchných predstaviteľov Svetovej lyžiarskej federácie, hudobníkov, ktorí sa starali o sprievodný program a Adelu so Sajfom, ktorí to celé moderovali, bol veľmi zaujímavý a krásny pohľad. Pri štátnej hymne som mal zimomriavky. „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo,“ zaznelo v jednej z najkrajších jaskýň Slovenska v situácii, keď sa po 32 rokoch koná Svetový pohár na Slovensku, deň pred voľbami do Národnej rady v domnienke, že sa u nás konečne niečo zmení. Neopísateľné. Všetky tieto pocity sa vo mne bili, očakávania spolu s emóciami zrazu narástli ešte vyššie, a to ešte ani nebola na trati prvá lyžiarka. Počas otváracieho ceremoniálu sa najlepšia pätnástka prezentovala so štartovným číslom pre závod obrovského slalomu. Tie mali na sebe vždy decká, ktoré budú možno o pár rokov reprezentovať Slovensko tak, ako dnes Petra Vlhová. Krásne športovkyne v huňatých čiapkach prehodili s moderátormi pár vtipných slov, ktoré rozveselili dav v predvečer pretekov.

V sobotu ráno sa zobúdzam so zvláštnymi pocitmi, vonku je hnusne hmlisto a fúka pomerne silný vietor. Traťový komisár najprv posunul štart, neskôr však zhodnotil, že to na lyžovačku nie je ani pre tie najlepšie a obrovský slalom odložil na pondelok. Nútený deň voľna využívam v znamení menšej prechádzky a splnenia občianskej povinnosti. Večer nasledoval podobný ceremoniál ako deň pred tým, tentokrát na pódiu za účasti hudobných skupín ako napríklad Polemic, či rapera Majka Spirita.

V nedeľu bola na programe pre slovenských fanúšikov najpodstatnejšia časť – slalom. Veronika Velez-Zuzulová a Petra Vlhová totiž potvrdzovali stúpajúcu formu, bolo sa teda na čo tešiť. So začiatkom prvej jazdy sa čakalo hlavne na naše dve reprezentantky a Američanku Mikaelu Schiffrinovú. Po prvom kole bolo publikum v Jasnej, ktoré mimochodom tvorilo 17-tisíc fanúšikov, spokojné. Jednoznačne prvá Schiffrinová mala za chrbtom dve Slovenky. Druhé kolo teda chystalo výbornú zápletku. Petra šla veľmi dobrú jazdu, v poslednej časti však spravila chybu, ktorá ju odsunula na hranicu prvej desiatky. Škoda, no aplauz mala za výsledky v tejto sezóne zaslúžený. Veronika svoju jazdu zvládla výborne, bez zaváhania, na Schiffrinovú však nemala, v závere ju predbehla ešte Švajčiarka Wendy Holdenerová, no tretie miesto je pre ňu a aj pre celú Jasnú veľkým a nezabudnuteľným úspechom. „Bol to určite najkrajší deň v mojom živote,“ povedala spokojne po druhej jazde. Kedže šlo o domáce preteky, stala sa v postate víťazkou, aplauz mala totiž väčší, ako samotná Schiffrinová.

V preložených pondelňajších pretekoch sa neočakávalo, že Petra Vlhová spolu s mladou Barbarou Kantorovou dosiahnu nejaký väčší úspech. Ani jedna z nich sa neprebojovala do druhého kola, čo však skalným pár tisíc divákom, ktorí si predĺžili víkend nijak neprekážalo. Doznievali v nich ešte totiž oslavy domáceho tretieho miesta Veroniky Velez-Zuzulovej.

Počas uplynulých dní v Jasnej som si uvedomil, že lyžovanie, špeciálne to ženské, je športom, ktorý naozaj spája. Pretekárky si pochvaľovali atmosféru, konkrétne to, že diváci aplaudovali a fandili aj iným, než len slovenským zjazdárkam. Vraj je to vo svete niečo vzácne. Skúsme sa teda tešiť z toho, že si Slovensko urobilo vo svete výbornú reklamu. Ľudsky – v podobe skvelých fanúšikoch, ale aj športovo – v podobe skvelého výsledku Veroniky Velez-Zuzulovej. A čo s neprehliadnuteľným smútkom Petry Vlhovej? Jej čas ešte príde.