Green Day sú starší, múdrejší, stále však pekelne šialení

Revolution Radio (október 2016) vychádza po štvorročnej prestávke od posledného štúdiového albumu, ktorým bola trilógia albumov ¡Uno!, ¡Dos!, ¡Tré!.

Ide o melodický punk-rock s neočakávane veľkou dávkou hudobnej poctivosti a hlbokým konceptom. Muzikálnosť albumu dokladuje zvuk miestami nostalgicky pripomínajúci The Clash, veľmi chytľavé gitarové riffy Billieho Joea a správna horlivosť Tré Coola za bicími nástrojmi.

Líder skupiny, zúrivo vrčiaci o čerešňových bombách a benzíne, ako keby videl na záhrade veci, ktoré by mohli odštartovať svetovú vojnu. A tak to aj robí. Stelesnenie úzkosti prichádza s piesňou Bang Bang. Tá dokonale vystihuje album, ktorý sa vracia ku ich koreňom z 90-tych rokov – k starým klasikám Kerplunk či Dookie. Armstrong spieva, akoby chcel práve začať vyčíňať. Nezáleží však na tom, že má hlas ako stredoškolák, ktorý pije vždy a všade. Budete  mať totiž chuť šalieť a besnieť s ním.

Revolučné rádio nie je len nostalgickou spomienkou. Reflektuje za desaťročia nadobudnuté textové, emocionálne a hudobné skúsenosti vo svete rock’n’rollového života. Somewhere now je volaním po osobnej a politickej čistote a legitimite, ktorú podľa nich určite nemá Donald Trump. Také posolstvo totiž trio z kalifornského Oaklandu šíri na svojich koncertoch. Billieho texty sú ovplyvnené jeho víťazným bojom so závislosťou od alkoholu či práve strachom o americkú „trumpovskú budúcnosť“. Outlaws je pre zmenu piesňou pripomínajúcou pomalé rockové balady z konca minulého tisícročia, čo inak vskutku rýchlemu albumu určite pomáha. Celá zvuková stopa v sebe nesie zvláštnu temnotu – tá sa umocňuje každou ďalšou skladbou. Akoby vás v závere albumu mala sotiť do ešte desivejšieho rána.