Hall of Fame NHL 2014 podľa ESPN
Zámorská televízia ESPN odvisielala video Scotta Burnsidea and Pierre LeBruna, ktorí sa tentokrát „vŕtali“ v nominácii do Siene slávy 2014. O kvalite práce redaktorov ESPN niet najmenších pochýb. No pri zostavovaní mien mali veľký problém a sami sa nevedeli rozhodnúť. V tomto článku vám prinášame ich vlastnú „Hall of Fame“ s naším komentárom.
„Začal som si prezerať predpokladaný zoznam hráčov, ktorí by sa mohli stať členmi Siene slávy. A poviem vám, takmer som dostal migrénu,“ začal diskusiu jeden z dvojice Burnside- LeBrun a pokračuje, „tak veľa dobrách hráčov. Toľko faktorov, ktoré treba zvážiť: individuálne ocenenia, tímové úspechy, charakter, vystupovanie v médiách? Sú ešte nejakí hráči tak dominantní svojou pozíciou? Ako definujeme dominantnosť?“
Po tejto téme ocenili prácu komisie, ktorá zostavuje odporúča hráčov do Siene slávy. Verejnosti priniesli svoju vlastnú, pomyselnú „Hall of Fame“. Pozrime sa na to.
Dominik Hašek – Kto iný, ak nie „Dominátor“ navždy pamätaný v Toronte? 6 Vezinových trofejí, 2 Hart trofeje a dvojnásobný víťaz Stanleyho pohára (2002 a 2008). Žiaden butterfly a stand – up štýl chytania. Žiadne teórie. Jedno je dôležité: zastaviť puk hociakým spôsobom. Preto bol taký výborný brankár. Výber redaktorov sa teda začal dobre.
Peter Forsberg – Voľba pokračuje ideálne. Legendárny švédsky útočník, Forsberg sa do Siene Slávy určite raz dostane. Veď si zrekapitulujme jeho kariéru v číslach. 708 zápasov 885 bodov. Úžasná bilancia popri toľkých zraneniach, ktoré ho sprevádzali. Odohrať zápas s natrhnutou slezinou nie je vec pre slabé povahy. Ale „Forsby“ bol typ hráča, ktorý svoju hru nemenil. Darren McCarty, bývalý hráč Detroitu spomína, že dostať hit od tohto urasteného Švéda bolo ako vraziť do žulového kameňa.
Paul Karyia – Tento muž toho dosiahol v hokeji veľa. Ako prvý sa stal najlepším strelcom Anaheimu Ducks, v ktorom odohral prevažnú časť kariéry. 600 zápasov, 300 gólov v drese „tučniakov“ je pozoruhodná bilancia. Vedel nájsť aj tú najmenšiu skulinku medzi obrancom a brankárom a bez okolkov prešiel alebo strieľal. Celkovo odohral 989 zápasov s rovnakým počtom bodov. Po odchode z Anaheimu šiel do Denveru, kde za „lavíny“ odohral jednu sezónu. Po nej nasledoval Nashville na dva roky a v roku 2007 podpísal kontrakt so St. Louis Blues. Tam v roku 2010 kariéru skončil. Jeho kariére, podobne ako u Forsberga, bola ovplyvnená množstvom zranení, ktoré sa mu stali v kariére osudovým. Po otrase mozgu vynechal celý ročník 2009/2010. Zdravie bolo rpednejšie a kariéru ukončil.
Mark Rechi – Čo sa Marka Rechiho týka, tu vám poskytneme celé vyjadrenie moderátorov ESPN. V tomto prípade to lepšie vystihnúť nejde a sám si netrúfam na lepšie hodnotenie tohto skvelého hráča. „V minulosti som bol kritický k výberovej komisii kvôli výberu hráčov, ktorých hlavné prednosti sa zdali byť postupne odkrývané celú večnosť. Ale faktom je, že kým Rechi skončil, keď pomohol Bostonu Bruins k zisku Stanley Cupu 2011, bol kľúčovým elementom úspechu tohto tímu. Obzvlášť vo vývoji Patricea Bergerona k elite lídrov NHL. To je veľmi dôležitý faktor. S jeho 1 533 bodmi sa umiestnil na celkovej 12. priečke v celej histórii bodovania,“ spomína Burnside v diskusii. My už len dodáme, že Rechi je držiteľ troch Stanley Cupov, 9-krát sa zúčastnil Zápasu hviezd NHL, dokonca bol vymenovaný ako najužitočnejší hráč prestížneho stretnutia v sezóne 96/97. Nehovoriac o mnohých klubových rekordoch.
Jeremy Roenick – K Roenickovi bol zámorský novinár celkom kritický. Uznáva, že sa mu podarilo nazbierať 1216 bodov, no poukazuje na jeho sebeckosť v kariére. Odôvodňujú to výberom klubov, prelietavosťou. Avšak pozrime sa na ocenenia, v ktorých nebol žiaden amatér. Na prelome rokov 91/92 dokázal nazbierať 13 víťazných gólov, čo bolo na tú dobu najvyššie číslo! Zúčastnil sa množstva Stretnutí Hviezd. Víťaz striebornej mediale na Olympijáde, uznávaný asistent kapitána v LA, Chicagu a Phoenixe. Každý má iný názor, no my sme sa zhodli, že na uváženie to samozrejme je. Avšak v porovnaní so Sakicom, Hullom, a inými hviezdami tej doby je to veľmi diskutabilné.
Mike Modano – Azda najznámejší hráč Dallas Stars. Nie div, veď spomedzi Američanov patrí medzi TOP strelcov, akí kedy v profilige pôsobili. Aj vďaka nemu stúpol záujem o Americký hokej. Úžasných 16 sezón v drese Dallasu ho vyniesli na samotný vrchol. Bol to ten typ hráča, ktorý rovnako ako Karyia, dokázal premeniť väčšinu svojich pokusov. Úžasný cit pre férovosť nielen na ľade z neho spravil kapitána Dallasu na dve sezóny. V ostatných bol asistentom. V poslednom ročníku, 2010/2011 pôsobil v Detroite. No fanúšikovia „hviezd“ mu to nezazlievali. Bol natoľko obľúbený, že pri prvej návšteve Dallasu s novým zamestnávateľom zažil standing ovation vypredanej American Eirlines Center.
Eric Lindros – Rovnako ako Slováci majú svojho „Big Z“, Kanaďania mali od devedesiatych rokoch svojho „Big E“. Nie, nie je to môj výmysel. Eric Lindros si ju získal svojou tvrdou nebojácnou hrou a parametrami, ktoré šplhali k dvom metrom. Od jeho tretej sezóny nosil Céčko na hrudi 6 rokov až do prestupu k New Yorku Rangers. A stála kvalita. týmito charakteristikami sa vyznačoval Lindros. Najznámejšia #88 predstavovala kapitána ako sa patrí. Veľký chlap, veľké slovo v šatni. Aj na ľade mu patril veľký rešpekt. Nasvedčuje tomu fakt, že po prestupe do Rangers si získal rovnakú podporu ako u Flyers a bolo mu pridelené asistentské Áčko. Taká bola ikona menom Lindros. Rodený vodca.
Donn Cherry –Určite ho poznáte. Pracuje pre televíziu CBC ako analytik, vyholená hlava a preňho typické extravagantné saká. Keďže k tomuto prípadu by sme vám vedeli povedať len: Áno, bol to priemerný tréner, ktorého kariéra pokračuje v analýzach pre televíznu stanicu, prinášame vám komentár LeBruna. Reagoval práve na podnet Bobbyho Orra. „Bobby Orr verí, že jeho bývalý tréner by mal byť v Sieni Slávy. Má veľmi zaujímavý argument pre prácu Cherryho – oh, čo bolo asi pred sto rokmi a predstavovalo 55 hier v play-off a 480 zápasov v základnej časti. Ale jeho vplyv na hru, pozitívny alebo negatívny prinášal do hry radosť. Môžete diskutovať medzi sebou, ale Cherry nepatrí do mojej Siene Slávy.“
Pat Burns – „Ohnivý tréner, ktorý bol trojnásobným víťazom Jack Adams Trophy pre trénera roka. Vyhral Pohár s New Jersey. Je to úplne iný prípad ako Donn Cherry. Výberová komisia by sa mala navždy hanbiť, že nemenovala Burnsa, kým ešte žil. Budem šokovaný ak Pat Burns, ktorý zomrel v novembri 2010 po dlhom boji s rakovinou, nebude v mojej nominácii do Siene Slávy 2014,“ horlivo sa vyjadril Burnside. My môžeme len súhlasiť. Predsa tréner, ktorý svoje mužstvo doviedol do play-off zakaždým, až na rok 1999/200, si zaslúži úctu.
Sergei Zubov – Štyridsaťtri ročný Moskovčan sa počas svojej kariéry zdal byť miestami nedocenený. Najmä keď hral za Rangers. Keď v roku 1992 vstúpil do kolotoča NHL, Rangers ho poslali na farmu, kde odohral 30 zápasov. V druhej sezóne sa situácia opakovala. Napriek tomu, že dokázal nazbierať 77 asistencií! Bol to typ obrancu, ktorý vedel z každej situácie veľa vyťažiť. Najmä bodovo. Na tú dobu ho možno nazvať aj nejakým priekupníkom, keďže patril medzi TOP obrancov, ktorý nazbierali nad 50 bodov za sezónu. Vyhral dvakrát Stanley Cup, v súčasnosti pôsobí ako tímový poradca v tíme St. Louis Blues.
Chris Osgood – Tohto hráča nemusíme nijak špecificky predstavovať. „Ozzy“, ako ho v Detroite prezývali by si podľa zámorských novinárov zaslúžil aspoň nomináciu na Hall of Fame. Avšak stále ho brali ako priemerného brankára. Tu si dovolíme tvrdiť pán Burnside, že Osgood síce Dominátorom nikdy nebude, no svojimi 401 vííťazstvami obsadil ôsmu priečku v histórii NHL! A prínos pre tím bol neuveriteľný. Z tohto dôvodu si podľa nás zaslúži byť súčasťou veľkej Siene.
Curtis Joseph – Pre mladších fanúšikov menej známy brankár. Kariéru NHL odštartoval v St. Louis, prešiel cez Detroit, Edmonton, Toronto, Phoenix a skončil v Calgary Flames, v roku 2009. V hokejovom svete je to pojem. Brankár so 454 víťazstvami v kariére je automaticky považovaný za ikonu. Patrí mu štvrtá pozícia v celkovom bodovaní NHL. Scott Burnside nešetrí chválou: „Štvrtý v celej histórii úspešných brankárov. Za zmienku stojí, že všetci v top 10 , mimo Josepha a Osgooda, sú v Sieni Slávi. Hašek, ktorý je 11. sa v Sieni zrejme ocitne budúci rok. Prečo nie Joseph?“ Josephovi však nehrá do karát úspechy mimo základnú časť. V play-off si síce pripísal 63 výhier, no to je na 12. miesto v rebríčku. „Ak navrhnete Osgooda, nemali by ste aj Josepha? No nie?! OK, je tam!“ dodal Burnside pre ESPN.
téma čerpaná z espn.com
preklad: Dávid Košút
foto: sports ESPN