Inferno je plné napätia, no zanechá vo vás zmiešané pocity

Inferno nie je film, z ktorého budete unesení. Kope si vlastný hrob.

Na scénu opäť prichádza známy symbológ Robert Langdon, ktorý sa záhadným spôsobom ocitol zranený v nemocnici a nepamätá si nič, čo sa v posledných dňoch stalo. Navyše trpí podivnými halucináciami. Keď po ňom v nemocnici začnú strieľať, nezostane mu nič iné, ako spolu s ošetrujúcou lekárkou Siennou Brooksovou utiecť a dúfať, že mu pomôže stratené spomienky získať späť. Spoločne sa púšťajú do pretekov s časom, ktorých ich prevedie naprieč Európou v snahe zabrániť vypusteniu smrtiaceho vírusu.

Prvú polhodinu máte čo robiť, aby ste stíhali kameru aj strih, pretože oboje sú neuveriteľne roztržité. A tak ani neviete, na čo sa máte sústrediť. Hlavná herecká dvojica síce nie je vôbec zlá, ale príbeh je natoľko zamotaný, že sa v ňom občas stratíte. Všetko ale kompenzuje silný príbeh, ktorý nahrádza filmové nedostatky.

Inferno si kope vlastný hrob najmä milostnou zápletkou. Vo filme sú romániky dokonca dva. Jedna mladícka, druhá zrelo zdržanlivá, obe ale sú príliš ponuré, takže aj velikán formátu Toma Hanksa má čo robiť, aby ich zvládol. Možno trochu prekvapivo, bez ohľadu na iné slávne mená, našiel najsilnejšieho hereckého protivníka v indickom rodákovi Irrfanu Khanovi (hrdinovi filmu Milionár z chatrče). Ten svoju postavu zahral s elegantným nadhľadom a nádychom britského sarkazmu.

Inferno nie je film, z ktorého budete unesení, na vychutnanie ho treba vidieť viackrát, pretože bezprostredne po zhliadnutí vo vás môže vyvolať viaceré otázniky. Určite sa z neho dalo „vytrieskať“ oveľa viac.

Branislav Račko