Konferencia Žena v cirkvi

RUŽOMBEROK 15. novembra – V priestoroch Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity sa konala konferencia s medzinárodnou účasťou pod názvom Žena v cirkvi. Organizovala ju Katedra žurnalistiky a Katedra religionistiky a náboženskej výchovy pod záštitou pastorálneho teológa prof. Paula Zulehnera. V rámci konferencie odznelo celkovo šesť príspevkov a v závere bol premietnutý filmový dokument Ľudmila Javorová – žena v cirkvi. V úvode konferencie sme mohli počuť predhovor Paula Zulehnera, v ktorom sa zamýšľa nad diskrimináciou žien v cirkvi. „Dnes sa cirkev chváli, že predstavuje telo Kristovo. Ale sú aj v rámci cirkvi prekonané všetky diskriminácie? Mnohé ženy tieto ešte stále vidia, hoci práve cirkev má v ich živote viac miesta, ako u mužov. Je teda načase stať sa telom Kristovým a sformovať postavenie ženy v cirkvi jezuitským spôsobom.“
Karol Lovaš vo svojej prednáške vyslovil teóriu, že práve kresťania vytvorili falošný feminizmus: „Celé storočia sme si mysleli, že žena je niečo menejcenné a že vlastne ani nie je stvorená na obraz boha, ale len na obraz muža. Preto mu má byť celý život podriadená. Smeruje totiž k dosiahnutiu jeho mužstva.“
Peter Olek sa zamýšľal nad chápaním ženy v myslení Aristotela a Tomáša Akvinského. U týchto dvoch filozofov sa objavuje prvé biologické, ale aj filozofické vysvetlenie počatia muža a ženy. Tomáš Akvinský dopĺňa aj teologické vysvetlenie. Podľa neho majú muži i ženy rovnocennú dušu.
Martina Hoffelner z viedenskej univerzity vyzdvihla fakt, že hoci ženy nemajú v cirkvi vysoké postavenie, neraz tvoria jej dôležitú súčasť. Veď sú to práve oni, ktoré sa zapájajú do farských spoločenstiev a celkového fungovania života v rámci jednotlivých farností.
Sestra Hermana sa vo svojom príspevku sústredila na významné ženy v histórii cirkvi: „Ženy chcú byť ako Panna Mária – tiché, v ústraní. Zaujímavé, že si nikto nevybral Katarínu Sienskú, ktorá pracovala v politike. Katarína Sienská ohnivo vyžaduje návrat pápeža do Ríma a zakladá ženský kláštor. V jej listoch, ktoré písala po celej Európe nerobí rozdiely. Kardinálom dohovára ako nevydareným mladíkom, pápežom pri všetkej úcte k ich úradu nabrýzga ako naivným dievčatkám. Jej listy napriek tomu nie sú písané ako kritiky, ale skôr ako výzvy a povzbudenia.“
Jindřich Zdeněk Charouz vo svojej prednáške priblížil situáciu cirkvi v rokoch 1948 – 1989. Hlavným kameňom úrazu vtedajšej cirkvi bola pretvárka. Cirkev sa podriaďovala Komunistickej strane, Boh bol odstránený a na jeho miesto nastúpila komunistická ideológia. Cirkev mala byť integrovaná do ateistického štátneho aparátu riadeného Komunistickou stranou.
Vo vtedajšom Československu existovali súčasne akoby dve cirkvi. Okrem cirkvi, ktorá podliehala režimu existovala aj tzv. skrytá cirkev. V rámci tejto cirkvi došlo v sedemdesiatych rokoch k vysväteniu Ľudmily Javorovej za kňaza. K tomuto vysväteniu došlo z viacerých dôvodov. Jedným z nich bol aj fakt, že väznené ženy nemali možnosť prijímať sviatosti.
Vo filmovom dokumente Ľudmila Javorová autenticky opisuje svoje vysvetenie, exkomunikáciu i znovu prijatie do cirkvi, ako aj svoje názory na budúcnosť cirkvi.
Zvuk: Žena v cirkvi