„Mami, idem sa hrať s Pannou Máriou….“

Medzi tridsiatimi tromi modelmi bábik Barbie, ktoré sa predstavia na výstave „Barbie –  plastické náboženstvo“ budú i Panna Mária či Ježiš. 11. októbra v Buenos Aires (kde kedysi ako arcibiskup pôsobil i terajší pápež) tak návštevníci budú môcť na vlastné oči uvidieť plavovlasú bábku rozpätú na kríži či blonďavú Barbie odetú v štýle lurdskej Márie.

Autori Marianela Perelli a Pool Paolini určite nepredpokladali, že ich „hračky“ budú slúžiť na hranie – ťažko si trebárs predstaviť dievčatko, ktoré sa zabáva s bábikou zobrazujúcou sporo odetého svätca Sebastiána priviazaného o stĺp, ktorému z plastového telíčka trčia dva šípy. Iba keby malá slečna bábku poňala ako zaujímavý terč. Ťažko sa však predstavujú i hry s menej kontroverznými bábikami – alebo sa deti naozaj budú s Barbie znázorňujúcou Ježišovu matku hrať na to, že sa zjavuje ostatným bábikám a žehná im? Takéto predstavy nemajú asi ani najoptimistickejší rodičia – pravdepodobnejšie je, že plastová Mária Magdaléna sa vyberie na diskotéku a jej kolega Ken zakamuflovaný do podoby stredovekého svätca jej tam bude dvoriť. A aké možnosti hry ponúka plastový Ježiško pribitý na plastovom kríži, na to dospelému nestačí ani fantázia.

Ak však všetky tieto exkluzívne bábiky nesplnia svoj účel ako hračky, vyvstáva tu otázka – načo vlastne vznikli? Ak chcete odpovedať pojmami ako „provokácia“ či „výsmech“, dvojica autorov ponúka klauzulu o tom, že v skutočnosti nechcú uraziť žiadne náboženstvo. Ani kresťanstvo, a ani hinduizmus či budhizmus, ktorých známi predstavitelia si tiež užijú svoju „Barbie podobu“. Otázne však potom je, prečo sa v podobe Barbie neobjaví i Mohamed či iní bardi islamu. A pritom, práve na plastovom Mohamedovi by tvorcovia mohli najviac zbohatnúť; pre autenticitu by sa totiž mohol predávať s celým svojím Barbie háremom… Takto však moslimom neostáva nič iné, než zabávať sa s Ježiškami či Máriami.

Alebo na nich.

A na nás.

Opäť.

Mária Bilá