Športová renesancia opäť prekvitá na Liptove
Uplynulý mesiac sme mali možnosť zažiť na Liptove niekoľko významných športových podujatí. Najväčším spomedzi nich bol jednoznačne Svetový pohár v Jasnej. Okolo 20-tisíc návštevníkom nielen z Liptova a nielen zo Slovenska, hovorí jasnou rečou. Jedna z najkrajších lokalít u nás vôbec čakala na lyžiarske podujatie takéhoto formátu 32 rokov. Pozitívne ohlasy zneli (nielen) slovenskými médiami ešte dlho a zážitky vo vnútri tých, ktorí tam boli, tiež.
Ďalším veľkým športovým úspechom je organizácia záverečného basketbalového turnaja Final four. Pred 16 rokmi hostilo mesto spod Čebraťa najlepšiu štvorku Euroligy. Teraz to bola „len“ Stredoeurópska liga, čo ale nič nemení na veci, že Ružomberok ukázal, že je mestom, ktoré je schopné aj po toľkých rokoch usporiadať významné športové podujatie. Basketbalistkám sa turnaj síce nevydaril, prehrali v ňom oba svoje zápasy, oba tesne, no atmosféra bola výborná a organizátori svoju úlohu zvládli na výbornú.
Okrem dvoch jednorazových akcií tu máme aj futbal. Po slabšom jesennom rozbehu a výmene trénera sa oranžový stroj pomaly, ale isto rozbehol. Na miesta zaručujúce v tabuľke Fortuna ligy pohárovú Európu strácajú ornažoví len pár bodov. Futbalisti sa dostali aj do semifinále pohára, kde sa zaradili do spoločnosti tímov zo Žiliny, Trenčína a bratislavského Slovana. Výbornú formu potvrdzuje Miloš Lačný, ktorý by mohol Ružu potiahnuť veľmi ďaleko. Liptáci zaručene majú káder aj schopnosti na to, aby vrátili naše mesto medzi futbalovú elitu.
Nevrie to len medzi športovcami, ale aj medzi fanúšikmi. Tí z Liptova a obzvlášť tí ružomberskí už neraz dokázali, že vedia naštartovať svojich miláčikov k špičkovým výkonom. Pri pohľade na bojové kolektívne výkony sa taktiež zobúdza športový duch v ľuďoch, ktorí športom často pohŕdajú, a to môže mať za následok prechod z pohodlia gauča nielen na štadión, ale aj pasívnou formou k športoviskám. No a samozrejme, ak platí v zdravom tele, zdravý duch, tak sa naša spoločnosť zobúdza zo zimného spánku k jarnej renesancii. Už to potrebovala.
Branislav Račko
Foto: Autor
